Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2003 > Číslo 3 > Odjinud > ODJINUD: Civilizácia na rozhraní?

ODJINUD

Civilizácia na rozhraní? - Anketa

Redakcia týždenníka SLOVO pripravila anketu, ktorá sa zaoberá aktuálnou témou vzťahu politiky a kresťanstva na pozadí krízy vládnej koalície.

1. Ako vnímate politiku, ktorá - podľa slov jej vlastných predstaviteľov - "bráni kresťanskú civilizáciu" na Slovensku? Cítite sa sami súčasťou takejto civilizácie?

2. V rámci zmluvy so Svätou stolicou sa pripravuje zavedenie náboženstva ako povinne voliteľného predmetu na základných školách. Súhlasíte s tým? Súhlasili by ste so zavádzaním "hinduistickej mystiky" alebo "vedeckého ateizmu"?

3. Otázka vzťahu cirkvi a štátu vyvolala vo vládnej koalícii vážnu krízu. Je tento spor len dodatočnou racionalizáciou úplne iných záujmových hier, alebo má vlastnú dynamiku prameniacu z rozdielnych ideových východísk?

Monika Beňová, poslankyňa NR SR

1. Politika agresívneho presadzovania kresťansko-konzervatívneho obrazu spoločnosti takpovediac za každú cenu, ako to v poslednej dobe prezentuje KDH, je kontraproduktívna, pretože v konečnom dôsledku poškodzuje cirkev, kresťanstvo či vieru v očiach celej spoločnosti. Kresťanstvo vždy bolo a je jedným zo základných pilierov západnej civilizácie, ide však o to, akú spoločnosť chceme na Slovensku dnes a do budúcnosti budovať. Ak to má byť občianska otvorená spoločnosť tak, ako to vnímame my, potom musí byť tento občiansky charakter zachovaný a nemôžu byť do rôznych oblastí spoločenského života nasilu vnášané kresťanské pohľady a princípy.

2. Skôr si myslím, že by bolo vhodnejšie zachovať výučbu etiky ako povinného predmetu, ako akýsi základný štandard, a predmet náboženstvo ponúkať v rámci voliteľných predmetov. S rozširovaním ponuky voliteľných predmetov to vidím problematickejšie, pretože školstvo má dnes doslova existenčné problémy zabezpečiť aj ten nevyhnutný štandard, ktorý má ponúkať. Keby sa minister Fronc z Kresťanskodemokratického hnutia sústredil prioritne na tieto problémy, a nie na zavádzanie náboženstva, mal by našu plnú podporu.

3. Vo vládnej koalícii vládnu tak záujmové hry, ako aj ideové rozpory. Predovšetkým ale vo vládnej koalícii vládne absolútna nedôvera, ba až nevraživosť vo vzťahoch, čo je najlepšie vidno v parlamentných kuloároch. Vládnuť takpovediac od jednej krízy k druhej je dlhodobo neúnosné. Spoločná vôľa vládnuť, požívať výhody vládnej moci a privatizovať je však u koaličných strán v konečnom dôsledku silnejšia, a preto sa žiadneho rozpadu koalície obávať nemusíme.

Ladislav Ďurkovič, občiansky aktivista

1. Ako veriaci kresťan som rád, ak ktokoľvek žije čestný a spravodlivý život podľa morálnych zásad, ktoré nájdeme aj v Desatore. Nemyslím si však, že akákoľvek civilizácia, národ či skupina môže byť "kresťanská". Kresťanom, resp. človekom veriacim v Ježiša Krista, môže byť človek jednotlivec - človek omylný, hrešiaci, kajajúci sa, milujúci, odpúšťajúci. Vnášanie "kresťanského" do politiky považujem paradoxne za nekresťanské a presadzovanie náboženských zásad do zákonov či do politiky považujem za nebezpečné. Preto by som bol rád, keby KDH bolo skôr príkladom v tolerancii a znášanlivosti, a nie ako dnes, keď je na ceste k fundamentalizmu a ku klerikalizácii štátu.

2. Náboženská orientácia a výchova detí s tým súvisiaca je osobnou vecou každého rodiča. Deti by mohli dostať objektívny a neskreslený prehľad o náuke všetkých svetových náboženstiev, no navštevovanie kresťanskej výchovy môže byť iba na dobrovoľnej báze, a skôr vecou cirkvi ako školstva.

3. Sám dúfam, že ide vlastne o ozdravný proces "zmečiarizovanej" slovenskej politiky, ktorá sa konečne bude polarizovať podľa ideovej orientácie politických strán. Ich orientácia - pravicová, liberálna či ľavicová bude jasnejšie čitateľná pre voliča a bude sa vedieť objektívne rozhodnúť, aký program a víziu bude voliť.

Egon Gál, filozof

1. Politiku KDH vnímam s istými rozpakmi. Neprekáža mi, že bránia kresťanskú kultúru, ruší ma spôsob, akým to robia. Ctím si ich vieru a ich princípy, ale to ich neoprávňuje k tomu, aby svoje videnie sveta a spôsob života vnucovali iným. Človek si nevyberie civilizáciu, ktorej je súčasťou, rodí sa do nej. Keby som si mohol vybrať, rád by som sa cítil súčasťou "civilizácie ľudských práv".

2. Neviem presne, čo tým majú autori zmluvy na mysli, ale asi by nebolo na škodu, keby sa deti mohli v škole oboznámiť s náboženstvami svojich predkov. Problém je v tom, že nie všetky slovenské deti majú predkov katolíkov.

3. Spory o vzťahoch medzi štátom a cirkvami prebiehali a prebiehajú vo všetkých európskych krajinách. Vždy sú za tým okrem rôznych ideových východísk aj rozličné záujmy. Skutočnosť, že tieto spory vyvolávajú u nás vládnu krízu, je iba smutným obrazom slovenskej politickej scény.

Zuzana Kusá, sociologička

1. Vždy, keď politici hovoria podobné veci, súčasne oznamujú, že majú právo a schopnosť definovať hodnoty a nepriateľov, pred ktorými ich treba brániť. Ak podobnú vetu vysloví divadelná postava, väčšina európskych divákov vie predpovedať zápletku. Vyvoláva tak veľa negatívnych asociácií, že sa mi zdá až nepochopiteľné, že premýšľajúci politici použijú frázu, ktorá ich pošpiní neblahými a nežiadúcimi historickými spojenectvami.

2. Náboženstvo bolo povinne voliteľným predmetom na základných školách už v polovici deväťdesiatych rokov. Na rozdiel od (rovnako povinne voliteľnej) etiky, ktorú učil riadne platený pedagóg, katechéti učili náboženstvo bezplatne. Zmyslom navrhovaných zmien je umožniť, aby sa katechéti stali zamestnancami školstva a dostávali za svoju pedagogickú prácu plat. Silne sa stránim vyučovania náboženstiev.

3. Verím, že pre jeho účastníkov ide o spor o najzákladnejšie hodnoty. Na druhej strane sa však zástava najzákladnejších hodnôt dá vztýčiť na akomkoľvek mieste a dodať vierohodnosť a vznešenosť aj sprostým prízemnostiam.

Karol Moravčík, katolícky kňaz, teológ a publicista

1. Hovoriť o kresťanskej civilizácii je trochu nadnesené. Ale pokojne môžeme akceptovať, že žijeme v civilizácii, ktorá je výrazne poznačená kresťanstvom. Ešte aj Karol Marx vo svojom angažmán za chudobných bol dedičom kresťanskej civilizácie - tej kresťanskej túžby zachrániť svet. Takže cítim sa súčasťou vyžarovania kresťanskej civilizácie, predstavy, že my ľudia sme si bratmi prostredníctvom niečoho väčšieho, čo nás spája. Čo sa týka politiky, žiadna nemôže priamo brániť kresťanskú civilizáciu. Je pekné, ak má politická strana ideály, ale nemá si dávať príliš vznešené ciele. Väčšmi sa treba potrápiť s dôsledkami ideálov pre všedný život. Politická strana nemôže len opakovať, že je za určitú predstavu o morálke, ale musí sa aj potrápiť nad tým, ako ľuďom pomôcť, aby sa morálne správali. V každom prípade by pre kresťanov v politike bolo užitočné, aby svoje kresťanstvo bez veľkých rečí výraznejšie zatiahli aj do iných rozhodovaní, ako sú témy intímneho života. Podobne, ako boli citliví na tému Iraku, by mohli byť vnímavejší aj pri daňových zákonoch a razantnejšie bojovať s korupciou. Chýba mi nejaký "kresťanský" názor na ochudobňovanie strednej vrstvy, zdražovanie literatúry, prístupu k vzdelaniu a pod.

2. Nie je to žiadna novinka. Je to stredoeurópska tradícia, táto spolupráca so školou. Učiť môže každá registrovaná cirkev či náboženská spoločnosť, ak si to vie zorganizovať podľa zákonných požiadaviek. Hinduisti registrovaní nie sú, takže to nejde. Okrem toho hinduizmus nie je porovnateľný systém. Indické náboženské prúdy nepoznajú náš európsky dôraz na racionálno-kritické spracovanie toho, čomu sa verí. S vedeckým ateizmom je to podobné. Kto by to mal garantovať? Napokon, alternatívou k náboženskému vyučovaniu je vyučovanie nenáboženskej etickej výchovy. Teoreticky sa v jej rámci hovorí, keď nie ateisticky, tak iste nenábožensky. Netrápme sa, že sa náboženstvo môže učiť na našich školách, väčšiu pozornosť venujme tomu, aby sa učilo na úrovni.

3. Momentálny spor je väčšmi politickým bojom. Deklarované ideové východiská sa navzájom nevylučujú. Komplikujú život, ale nevylučujú sa. V mnohých krajinách vládli alebo vládnu liberáli, kresťanskí demokrati, socialisti spolu. Problémy sú vždy praktické, ideové rozdiely samé spoluprácu nepoložia. Je dobré, ak je ideová inšpirácia čitateľná, ale rozdiel medzi ideou a jej realizáciou býva veľký. Kto to nevie znášať, nech nejde do praktickej politiky.

Peter Salner, etnológ a predseda Židovskej náboženskej obce v Bratislave

1. Kresťanská (presnejšie podľa mňa židovsko-kresťanská) civilizácia predstavuje viac než len náboženskú vieru. Obsahuje hodnoty, ktoré považujem za zložku svojej osobnosti a v tomto zmysle sa cítim byť súčasťou židovsko-kresťanskej civilizácie.

2. Nerozumiem presne pojmu "povinne voliteľný predmet" a ešte z minulosti mám k takýmto povinným voľbám negatívny vzťah. Je potrebné, aby sa mladí ľudia dozvedeli o náboženstvách a ich hodnotách, ale vzťah jednotlivca k viere a cirkvi je dobrovoľnou a osobnou záležitosťou, ktorú štát nemá prečo regulovať.

3. Myslím, že je dodatočnou iracionalizáciou rozdielnych názorových východísk.

Milan Zemko, historik

1. Len ignorant nerozozná kresťanské korene európskej civilizácie, ale aj tieto korene sú pluralitné. Predstavitelia KDH bránia - nie veľmi zručne - iba jeden a značne anachronický variant kresťanskej civilizácie, ktorý by nemal byť absolutizovaný. Inak tá "obrana" môže skončiť v autoritatívnom režime, najmä ak by sa jej slovenská spoločnosť poddala.

2. V sekularizovanom štáte, akým je aj náš, by mala patriť výučba všetkých náboženstiev medzi nepovinné predmety. Ak rodičia budú mať záujem o zavedenie hoci "hinduistickej mystiky" alebo starého známeho "vedeckého ateizmu", prečo by sa také predmety nemohli v rámci nepovinnej výuky uplatniť? Žijeme predsa v pluralitnej spoločnosti, nielen v politickom slova zmysle.

3. V politike sa vždy uplatňuje celý diapazón záujmov, pričom zdôrazňovanie jedného záujmu môže prekrývať, maskovať záujmy iné, dôležitejšie. No ani v pluralitnej, demokratickej politike neradno podceňovať ideové princípy, ktorých uplatňovanie a presadzovanie môže získať vlastnú dynamiku významne zasahujúcu do ostatných záujmových sfér. Rozhodne si nemyslím, že by to predstavitelia KDH nemysleli s obranou svojich ideových postojov veľmi vážne.

Damas Gruska, publicista

1. Z kontextu otázky je zrejmé, že sa myslí brániť kresťanskú civilizáciu voči obyvateľom Slovenska, či aspoň ich časti. Ja osobne sa cítim súčasťou kresťanskej civilizácie, ale nie som si už istý, či je jej (modernou) súčasťou i súčasný slovenský klérus. Klérus, ktorý po roku 1989 neprešiel zásadnou vnútornou očistou, klérus, v ktorom na hrádzu nepochopenia narážajú práve duchovní, ktorí si inak získali dôveru veriacich i neveriacich. Klérus, ktorý sa oháňa úctou k životu, ale zároveň často zaujíma pozoruhodné postoje k tým predchodcom, ktorí takejto úcty pred šesťdesiatimi rokmi veľa neukazovali. Myslím, že Slovensko si zaslúži v prvom rade obranu pred takýmto klérom a jeho politickou filiálkou.

2. Školský vzdelávací systém je iste zrelý na reformu, ale zavádzanie náboženstva ako povinne voliteľného predmetu považujem za krok opačným smerom. V škole by sa mali žiaci dozvedieť o koreňoch našej (a asi nie len našej) civilizácie, ku ktorým kresťanstvo iste patrí. Mali by sa s nimi zoznámiť vo všetkých súvislostiach: historických, ekonomických, kultúrnych a pod. Obávam sa však, že návrh smeruje len k úzko ideologickému vyplneniu vyučovacích hodín. Na tento cieľ úplne postačia (ďaleko lacnejšie) nedeľné školy pri farnostiach.

3. Napriek tomu, že rôznosť "ideových východísk" často maskuje iné, menej vznešené ciele, určite vládna koalícia nesie v sebe silnejšie pnutie, než je jej stredo-pravý tmel. Po "zvládnutí" integrácie budú stále väčšmi vystupovať skutočne hlboké rozpory konzervatívno-liberálne či "národnostné". Ostatne, hlavná deliaca čiara modernej politickej diskusie spravidla nevedie medzi pravicovými a ľavicovými pozíciami.

SLOVO. Politicko-spoločenský týždenník 29/2003

Krácení a výběr Listů

Obsah čísla 3/2003


Knihovna Listů

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.