Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2007 > Číslo 5 > Marián Hatala: Favoriti nižších domácich súťaží (ale naši!)

Marián Hatala

Favoriti nižších domácich súťaží (ale naši!)

„Slovan je s takmer stomiliónovým rozpočtom favoritom hokejovej extraligy“ – tak znel nedávno titulok v ktorýchsi novinách. „Som v dobrej kondícii, môžem kandidovať,“ citujú iné noviny prezidenta I. Gašparoviča. Ak oba výroky spojíme, dobre nimi zatrasieme, ukáže sa, že by sme nimi mohli pomeriavať mnohé z toho, čo sa deje na slovenských politických humnách.

A pritom by to bolo ešte jednoduchšie a ružovejšie, keby sa zapojili všetci, keby si nielen spravodajstvo STV, ale vskutku všetci ­plnili záväzky vyplývajúce z onoho prostonárodného programu (pomocne a pracovne nazvaného „Svet – gombička“). Lebo povedzme si na rovinu – niektorí ešte stále bohvie­prečo váhajú, stoja obďaleč a nepriložia príčinlivú ruku, povzbudivé slovo.

Vplyv je rozdelený, zariaďte sa!

A zatiaľ STV vysiela šot o tom, ako deti z detských domovov prijal sám pán premiér. „Netradičný deň zažili deti zo slovenských detských domovov. Mali možnosť nazrieť do kancelárií úradu vlády či zahrať si futbal s premiérom a ministrami,“ oznamovala moderátorka. A pán premiér dodal: „Naším cieľom je vytvoriť deťom z detských ­domovov prostredie, v rámci ktorého sa budú cítiť príjemne.“ Tá istá televízia neúnavne ­monitoruje záľahu zahraničných ciest ústavných činiteľov, s pánom prezidentom sa trmáca do Maďarska na oslavu výročia ktorejsi obce, kde hlava štátu položí vence. Aj táto reportáž je príjemná, nekonfliktná, nie nepodobná príspevku z mítingu vládneho Smeru počas Dňa sociálnej demokracie. Všetci môžu vidieť, ako sa ľudia stretli s pánom premiérom a jeho pánmi ministrami. Vydarili sa aj žánrové obrázky z mítingu strany, o počasí nehovoriac.

A teraz vážne: v ďalšej vlne odišlo z STV viacero redaktorov spravodajstva. Naša Verejnoprávna neprestáva čeliť kritike zo všetkých strán. Najčastejšie sa hovorí, že je sterilná, že si nechce nikoho a najmä nie mocných pohnevať, že cenzuruje svojich a podlieha politickému nátlaku pri tvorbe spravodajstva. Posledné obvinenia STV odmietla s ráznosťou, ktorá by mohla mať istú hodnotu, keby ešte začiatkom roka 2007 koaliční i opoziční politici (!) neboli pripustili, že politické tlaky na STV existujú, a keby podpredseda vládnej ĽS-HZDS nebol naznačil, že vládne strany sa dohodli na rozdelení vplyvu v STV. Isteže, problém vplyvu politických a ekonomických skupín tu bol, je a bude, napriek tomu existujú verejnoprávne televízie, ktoré ho vedia eliminovať. V záujme onej verejnoprávnosti, služby verejnosti. Lebo inej cesty niet, inou cestou je len zastavenie príspevku po tom, čo zatelefonuje hovorca ministerstva a vydá presné, záväzné pokyny. Napríklad.

Nadvláda pozitívnych informácií

Fakty sú, žiaľ, veľavravné, usvedčujúce. Spravodajstvo STV po nástupe nového vedenia vý­razne zvýšilo počet informácií o činnosti vlády. Z monitoringu Občianskeho združenia Memo 98 vyplýva, že Ficovej vláde venovalo až 74,1 % času. Hľa, spojené nádoby: STV odvysielala zo všetkých médií aj najviac pozi­tívnych informácií o vláde. „Všetky ostatné médiá informovali o nej kritickejšie, predo­všetkým TV Joj, v menšej miere aj TA3 a TV Markíza,“ uvádza sa v správe, na ktorej spolupracovalo aj Helsinské občianske zhromaždenie, Združenie na podporu lokálnej demokracie a Národný demokratický inštitút.

Odchádzajúci medzitým odišli. Šéf spravodajstva Šmihula v ich práci „cítil obrovskú neprofesionálnosť“. Jeho Najnadriadenejší Hreha (riaditeľ) to „cítil aj ako generačný problém a nedostatok vo vnútornej komunikácii“. Títo zjavne rozcitlivení páni už nechali prísť prichádzajúcich. A urobili to, čo asi vedia robiť najlepšie: prispeli k už tradičnému zmätku a beztvarosti vysielania, ktorému spomínaný Šmihula vytkol i nedostatok tém. Keď sa ho ktorýsi novinár opýtal, s akouže témou prišiel on v poslednom čase, hravo zaperlil: „Bezpečnosť v železničnej doprave. Počas jazdy vo vlakoch sa často otvárajú dvere, čím dochádza aj k úmrtiam.“ Evidentne aj tento favorit je v dobrej kondícii. Účinkuje síce vo veľmi nízkej súťaži, to je fakt, ale v našej!

Hľadanie duchov minulosti

Prvý duch – V lete prebehlo vyvolávanie duchov minulosti, ktoré je výsledkom va­jataných, kompromisných partnerstiev vo ­vnútri koaličnej ­trojky, a tak nacionalisti sa zbrata­li s komunistami a komunisti s nacionalistami. Súčasné skóre je 2 : 1 v prospech vládnych komunistov zo Smeru (oficiálne škatuľkovaných ako sociálna demokracia), ale keď ide o osobnosti, o skutočných otcov národa, na nejaké podružné čísla hľadieť neradno. Ale poďme pekne po poriadku.

Najprv predseda NR SR Paška odhalil pamätnú tabuľu na priečelí historickej budovy parlamentu na Župnom námestí v Bratislave. Tabuľa pripomína dve udalosti novodobých slovenských dejín, ktoré sa v budove odohrali. Poslanci tu v roku 1992 prijali deklaráciu o zvrchovanosti SR a Ústavu SR.

Na tabuli z indickej žuly sa popri úryvku z Kuzmányho hymnickej piesne Kto za pravdu horí nachádza aj myšlienka spisovateľa, člena ÚV KSČ a vskutku úhlavného nepriate­ľa Novembra ’89 Vladimíra Mináča: „Pre nás je právo nad všetkými právami, to je naša zvrchovanosť, pre nás je ústava nad všetky ústavy, to je Ústava slobodnej Slovenskej republiky.“ Dodajme, že autorkou diela je sochárka Ľudmila Cvengrošová, ktorá – ešte tabuľa ani nevychladla – si odskočila do prezi­dentského paláca, aby si tam od momentálneho pána domu prevzala vyznamenanie.

Druhý duch – Vzápätí kontrovala SNS. Národní totiž v parlamente predloži­li návrh zákona o zásluhách politika a katolícke­ho kňaza Andreja Hlinku o slovenskú štátnosť. Pre úplnosť dodajme, že podobný ­návrh vypracovalo aj opozičné KDH, ktoré je čoraz menej modernou európskou konzervatívnou stranou. ­Nakoniec dosiahlo aspoň to, že v návrhu bol vypustený paragraf o tom, že konanie vedúce k poškodeniu dobrého mena Andreja Hlinku na verejnosti je možné postihnúť podľa zákona. Aj mierne upravený text, ktorý bude vyry­tý pod Hlinkovou bustou v priestoroch Národ­nej rady SR, sa zrodil na rokovaniach oboch strán. Znie takto: „Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku.“ Podľa návrhu by mu mal prináležať čestný titul Otec národa. Kto z poslancov nepodporí prijatie zákona o zásluhách A. Hlinku, môže sa podľa predsedu SNS ­Slotu hanbiť pred celým národom. Prvý národniar na pôde najvyššieho zákonodarného zboru vy­hlásil, že „otec Andrej Hlinka spravil pre slovenský národ toľko, že my všetci, čo sme tu, sme z toho nespravili ani jednu milióntinu.“ Pove­dal by som, že aj tá milióntina bohato stačí, ak pripomenieme, že Hlinka bol vedúcim predstaviteľom slovenského autonomistic­kého hnutia (isteže, na jar 1918 ­povedal, že s Ma­ďarmi sa treba rozísť a založiť ­spoločný štát s Čechmi), že bol politikom na výsosť konzervatívnym a autoritatívnym, že parlamentnú demokraciu chápal ako nutné zlo…

Tretí duch – Na 2 : 1 v septembri zvyšoval sám pán premiér. Komunistickému politikovi Vladimírovi Clementisovi, popravenému v politickom procese so Slánského sprisahaneckým centrom v roku 1952, odhalil plastiku na ministerstve zahraničných vecí. A náležite sa pritom rozjaril. „Táto chvíľa musí naplniť pocitom hrdosti srdce ľavicového politika,“ povedal na mieste činu.

Ako ten čas letí! Už je to 105 rokov od Clementisovho narodenia, už 55 rokov uplynulo odvtedy, čo skonal na šibenici – ako presvedčený komunista.

Ako vidno, vlastnou minulosťou sa Slovensko už konečne začalo zaoberať. Prítomnosť zatiaľ necháva na verejnoprávnu STV. Alebo aj takto: zvláštne sme to deti zvláštneho národa, polosiroty – hlásia sa k nám samí otcovia národa, a matka ani jedna.

Súdruhovia, zomrela spisovateľka, disidentka Hana Ponická, mravne bohatá žena!

Marián Hatala

Obsah Listů 5/2007

Související články

Marián Hatala: Čosi ako vytunelované svetlo

Marián Hatala: Kto potrebuje jeden druh syra?

Marián Hatala: Kupředu levá po slovensky


Knihovna Listů

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.