Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2008 > Číslo 6 > Marián Hatala: Mlátenie slamy, ľudí a slama trčiaca z nohavíc

Marián Hatala

Mlátenie slamy, ľudí a slama trčiaca z nohavíc

Karikaturista Shooty uverejnil kresbu, na ktorej vidieť nacionalistu s transparentom hlásajúcim Slovensko Slovákom! Oproti nemu stojí vypasený komár. Opiera sa o tyč, na nej dve pod sebou umiestnené tabule oznamujú: Komárno Komárom.

Keď sa reč zvrtne na kvalitu súčasných slovensko-maďarských vzťahov, zvyknem odkázať práve na túto trefnú karikatúru. V tom istom okamihu si spravidla spomeniem ešte na jeden príklad, tristný. Môj syn, druhák základnej školy, priniesol domov detský časopis Zornička, ktorý je súčasťou vyučovania slovenského jazyka. V jeho októbrovom čísle som našiel článok nepodpísaného autora, venovaný bratislavskej ZOO. Text je monológom opičiaka, ktorý z klietky pozoruje dianie okolo seba a vydáva o ňom svedectvo. V závere som našiel vety: „Keď sme podrástli, vrátili sme sa do ZOO. Už som bol starší brat, tak som musel dávať pozor na svoju sestričku. Nikto sa jej nesmel ani dotknúť. Raz som od nej odohnal aj jedného pána, ktorého volali Béla Bugár.“ Meno najobľúbenejšeiho politika SMK (Strany maďarskej koalície) spadlo do textu z oblakov. Ako jedno z miliárd mien, ktoré sa núkali, ako Víťazoslav Pumprdentlich či Bořivoj Ďatelinka. Bez akejkoľvej kauzality, mimo akéhokoľvek kontextu.

Napísal som šéfredaktorke M. Ondrejkovej a požiadal o vysvetlenie. Opakovane a márne. Odpoveď nemám. Škoda, lebo už nejde iba o to, že ktosi je veľmi neokrôchaný a kultúrne pramálo gramotný, čiže o slamu bezohľadne trčiacu z funglparádnych nohavíc, do akých sa navliekli naši najvyšší hodnostári, keď Slovensko v októbri navštívila britská kráľovná Alžbeta II. s princom Filipom. Slovenská slama vtedy vykukla niekoľkokrát ako frapantné porušenie medzinárodného protokolu. Premiér s predsedom parlamentu neprišli na večerný štátny banket s kráľovnou. „Ospravedlnili sa“ slovami, že s ňou predsa boli na obede. Po slovensky: už s ňou raz pojedli. Okrem toho súčasná hlava štátu nepozvala na banket minulé (lebo príliš minulé) hlavy štátu. Okrem toho primátor Bratislavy nepodal ruku princovi Filipovi a v slovenskej teľavízii konštatovali, že on, nižšie postavený, prijal kráľovnú…

Hulvátstvo na najvyššej úrovni

Nejde o slamu. Ťažkosti spočívajú v tom, že hulvátstvo politikov sa u nás už udomácnilo, že ho domestikoval nevykoreniteľný, Ficom dôsledne rozvíjaný mečiarizmus ako spôsob politiky a komunikácie. Najviac je personifikovaný šéfom SNS J. Slotom, ministrom spravodlivosti Š. Harabinom a, pravdaže, V. Mečiarom. Prečo by teda akýsi redaktor nemohol popustiť uzdu vlastným kratochvíľam, zbaviť sa možno posledných zvyškov zakrpateného jemnocitu a anonymne si zapoľovať na popredného predstaviteľa maďarskej menšiny na Slovensku? Veď čo je to v porovnaní so Slotom, zapáleným staviteľom slovenských dvojkrížov v krajine, ktorý predkov Maďarov označuje za „zbojníkov a vrahov“ a jeden z maďarských národných symbolov, mytologického dravého vtáka turula za „hnusného odporného maďarského papagája“! Takéto vyjadrenia sa už temer stávajú všeobecne prijateľnou normou, svoju oporu, ba priam legitímnosť nachádzajúc i v onom večne sa opakujúcom: „premiér sa dištancoval“. Takýto nešťastný spôsob legitimizácie, pravdaže, marginalizuje i prípadné úvahy o tom, či nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Takéto vyjadrenia už prenikajú (ako naznačuje i spomínaný detský časopis) do každodenného života ľudí. Pri zvýšenej tolerancii voči podobným verbálnym prejavom by sa mohlo stať, že minulosťou zaťažené slovensko-maďarské vzťahy jedného dňa nebudú problematické „len“ na medzištátnej úrovni, ale že sa premietnu aj do života Bratislavčanov, čo sa sťahujú do okolia Mosonmagyaróváru, lebo sú tam lacnejšie nehnuteľnosti. V takom prípade by sotva pomohli obnovované mosty na rieke Ipeľ a spornou výhodou by sa javili aj najnovšie a rozsahom nevídané opatrenia slovenskej vlády: príprava novej štátnej cesty medzi Nitrou, Novými Zámkami, Komárnom smerom do Maďarska, výstavba priemyselnej zóny v lokalite obce Chotín, centrum sociálnych služieb pre seniorov v okrese Komárno, 25 miliónov korún na rekonštrukciu komárňanskej športovej haly na multifunkčné športové centrum, oprava materských škôlok a základných škôl v obciach patriacich do okresu Komárno…

Dobieha nás vlastná minulosť

Tento bezmála grandiózny súbor opatrení prišiel krátko po kontroverznom zásahu polície proti maďarským futbalovým fanúšikom v Dunajskej Strede, či presnejšie: po mlátení skutočných vinníkov, no i fanúšikov, ktorí boli jednoducho poruke. Akcia vyvolala okamžitú reakciu: do Kráľovského Chlmca vpochodovalo 28 Maďarov v uniformách Národnej stráže, glorifikujúcej Prvú viedenskú arbitráž, po ktorej Československo stratilo viac ako štvrtinu svojho územia. Pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti protestujúci dav spálil slovenskú zástavu. Znovu sa aktivizovalo Hnutie mládeže 64 žúp, ktoré horlí za zrušenie Trianonskej zmluvy a obnovenie Veľkého Maďarska, a o sebe dala počuť i Maďarská garda, programovo vyzývajúca k celonárodnému boju s účasťou i menšinových Maďarov. Znovu ožil duch Miklósa Horthyho de Nagybánya, a to nieže by bol až doteraz mŕtvy.

Slovensko-maďarský Gipfeltreffen už nebolo možné viac odkladať, nuž sa v Komárne predsa len stretli obaja premiéri – R. Fico a F. Gyurcsány. Prijali vyhlásenie, v ktorom odmietajú radikálne ideológie, hnutia, všetky druhy extrémizmu, xenofóbie, netolerancie, šovinizmu a nacionalizmu. Pri podobe súčasných slovensko-maďarských vzťahov, pravdaže, nešlo, nemohlo ísť „len“ o stretnutie štátnikov, a tak v oficiálnom tóne bolo zavše počuť podtóny emociálnych, bezmála osobných vyjadrení dvoch urazených. Obaja vznášali nový, ďalší a nespochybniteľný dôkaz viny a naznačovali nutnosť korekcií, čosi ako „teraz ste vy na rade, nie my“, a pred zástupcami médií jeden svojimi tvrdeniami staval nepreniknuteľnú blokádu tvrdeniam toho druhého.

Predmetom posledných a úplne zbytočných sporov sa stali učebnice pre školy s vyučovacím jazykom maďarským a používanie slovenských zemepisných názvov. Zbytočných preto, lebo medzičasom aj oficiálny jazyk oboch premiérov prijal zmienku o tom, čo všetci dávno vieme: že vzdelávanie národnostných menšín oboch krajín je v prospech zachovania etnickej a kultúrnej identity týchto menšín, pestovania ich materinského jazyka a vedomosti väčšinového jazyka. Opäť nám do vzájomných vzťahov „kecala“ minulosť a jej neodvaliteľné, z úctyhodnej vzdialenosti obchádzané balvany.

Zemepisné názvy v maďarských učebniciach sa teda budú uvádzať najskôr v historickej, maďarskej podobe, a potom v oficiálnej, slovenskej. Tak je to napokon aj v učebniciach pre slovenskú menšinu v Maďarsku. Požiadavka maďarského premiéra používať na Slovensku učebnice z Maďarska je a zostane neprijateľná, iracionálna.

Z trpaslíka takmer obor

Kde sa vzal, tu sa vzal – extrémizmus s neobyčajnou potenciou rastu. Dlhodobo živený nesprávne ošetrovanými slovensko-maďarskými vzťahmi, zaťažený tradičnými predsudkami a predpojatosťou na oboch stranách, povzbudzovaný silnejúcimi nacionalistickými tendenciami v Európe, podnecovaný nacionalistami v slovenskom parlamente i vláde, ale aj ľahkomyselnou líniou nového vedenia SMK na čele s P. Csákym, extrémizmus úprimne vítaný niektorými zväzmi a spolkami v Maďarsku.

Fico žiadajúci princíp nulovej tolerancie udrel do stola ako prvý. V ešte sa rozliehajúcej ozvene tohto úderu udreli jeho ministri. Ministerstvo vnútra najprv rozpustilo Slovenskú pospolitosť. „Toto je jasná odpoveď slovenskej vlády na obvinenia, že svojím pôsobením vytvára priestor pre nárast národnostnej neznášanlivosti v SR,“ odkázal svetu premiér. A na doudieranom stole sa objavila vládou schválená novela Trestného zákona. Podľa jej litery bude trestné aj prechovávanie extrémistických materiálov, ospravedlňovanie alebo schvaľovanie genocídy či zločinov proti ľudskosti. Vyššie tresty budú môcť súdy udeliť za propagáciu fašizmu, hanobenie rasy a národa či za ospravedlňovanie genocídy a zločinov proti ľudskosti. V novele zákona pribudne samostatná časť o hanobení štátnych symbolov. Ak niekto spáli štátnu vlajku akéhokoľvek štátu, budú mu hroziť až tri roky väzenia.

Natíska sa otázka, či v súčasnosti platná legislatíva na Slovensku nepredstavuje dostatočný nástroj na účinný boj s extrémizmom. Či nestačí ju len nekompromisne, bez výnimky uplatňovať, bez ohľadu na to, ktorá politická garnitúra práve prichádza na scénu a ktorá ju opúšťa. Už vôbec nehovoriac o zložení slovenskej vlády. Bojovať proti extrémizmu s extrémistami vo vlastných radoch je podistým tá najneuveriteľnejšia zo všetkých možností.

Mimochodom, maďarskí extrémisti sú extrémistickejší, omnoho početnejší a oveľa lepšie organizovaní než ich slovenskí kolegovia. Preto pre spomalenie či dokonca zastavenie rastu dnešného „takmerobra“ bude dôležité nastavenie maďarskej legislatívy a kvality tamojšieho politického prostredia.

Ako sa štrngá kľúčmi po 19 rokoch

Skoro v závetrí vyššie spomínaných udalostí si v Bratislave niekoľko stoviek ľudí pripomenulo 17. november 1989. Ak pred rokom organizátori protestu kládli vence k Hrobu zdravého rozumu, reagujúc tak na časté porušenia princípov slobodnej spoločnosti a slobodnej ekonomiky, tentoraz občianski aktivisti postavili Pamätník neznámeho idiota – bielu, plastovú figurínu bez hlavy, čo symbolizovalo Ficovu bezhlavú politiku, a s červenou kravatou ako symbolom jeho ideového zamerania. Štrngalo sa kľúčmi a protestovalo proti politike kabinetu, vzrastajúcemu etatizmu, klientelistickým metódam, účelovým právnym úpravám a proti vulgárnemu slovníku najvyšších ústavných činiteľov. V trochu normálnejších podmienkach by to bol inšpiratívny happening, ktorý mohol svoj program obohatiť o novelu zákona o štátnom jazyku, ako ju navrhuje ministerstvo kultúry. Podľa nej za prehrešky voči spisovnej slovenčine budú od júla 2009 hroziť sankcie od 100 do 5000 eur, lebo nález ministerstva hovorí o rapídnom „poklese jazykovej kultúry“ a „nekontrolovateľnom náraste protiprávneho konania spočívajúceho v pribúdaní prípadov porušovania ustanovení zákona o štátnom jazyku“.

Marián Hatala

Obsah Listů 6/2008
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.