Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2011 > Číslo 4 > Marián Hatala: Hlasy z minulosti

Marián Hatala

Hlasy z minulosti

I stalo sa, že v Rajci osadili sochu Ferdinanda Ďurčanského. Reprezentant protižidovskej politiky bol v rokoch 1939–1940 prvým ministrom zahraničia Slovenského štátu. Po vojne ho v neprítomnosti ako vojnového zločinca odsúdili na trest smrti. Rozsudok nikdy nezrušili, aj dnes je právne platný.

Primátor vyhlásil, že Ďurčanský bol Rajčan a on na ňom vidí skôr pozitíva, teda môže mať v meste bustu, a basta! A to rovno na Námestí Slovenského národného povstania (!), čím sa ešte viac zvýrazní myšlienka slovenskej národnej a štátnej identity. Nech protestuje koľko chce Zväz židovských náboženských obcí, Zväz protifašistických bojovníkov, Občianske združenie Tilia, HUMAN, obyvatelia Rajca a zvyšok Slovenska, teda Radičovej kabinet. Ten totiž vyhlásil, že nebude podporovať žiadne oslavy reprezentantov nedemokratickosti, glorifikovanie podobných persón a hrubé porušovanie ľudských práv. A tak historický odbor Matice slovenskej vychrlil na adresu týchto a im podobných Neslovákov, že kriminalizujú slovenské dejiny a ich protagonistov, že im nejde o objektívne poznanie histórie, ale o jej konzervovanie v duchu komunistickej ideológie a čechoslovakizmu a že časť politickej a kultúrnej elity sa dodnes nevysporiadala s existenciou samostatnej Slovenskej republiky.

Omyl. Spomínaná časť elity sa skôr nemôže vysporiadať s faktom, že reprezentanti národno-emancipačného hnutia a bojovníci za štátnu samostatnosť ponímajú existenciu samostatného štátu ako najvyšší možný kultúrny a politický vklad. Taký, že ním možno ospravedlniť morálne zlyhania otcov i synov.

Slováci, ktorých majú na mysli matiční historici, sú k svojej vlasti lojálni, no lojalitu podmieňujú právom byť nahlas kritický, keďže chcú, aby bola fungujúcou demokraciou, kde sa dôsledne uplatňuje občiansky princíp a obyčajná ľudská slušnosť sa nejaví ako úchylka hodná všeobecného posmechu. Iba takto chápaný a prejavovaný vzťah, iba takáto účasť občanov na správe verejných vecí dáva štátu jeho skutočný obsah.

Lenže celkom inak ladených hlasov zaznieva stále dosť. Tvorcom učebnice Slovensko v 20. storočí, určenej pre základné školy, je historik R. Letz. „Jeho“ Tiso o prípravách na transporty Židov do koncentračných lágrov nič nevedel, išlo o dohodu predsedu vlády a ministra vnútra s Nemeckom... Šéfom historického ústavu MS je J. Bobák. Ten vraví, že Tisa „treba vidieť v reálnom kontexte. Ako prezident obstál“. Alebo taký poslanec koaličnej KDH J. Stanko. Počas rozpravy v parlamente na tému novela Trestného zákona, podľa ktorej bude trestné popieranie zločinov z čias komunistickej i fašistickej totality, povedal, že z nej „srší nenávisť proti našej prvej štátnosti a mučeníkovi Tisovi...“ Tomu sa tuším hovorí: A sme doma!

Marián Hatala

Obsah Listů 4/2011
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.