Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2011 > Číslo 6 > Juraj Charvát: Mieril na euroval, trafil vlastnú vládu

Juraj Charvát

Mieril na euroval, trafil vlastnú vládu

Zo 45 európskych krajín (po Ural) je 27 v Európskej únii, 25 v schengenskom priestore a 17 je členských krajín eurozóny (spoločná mena). V poslednom čase sa zdá, že Európe dominuje eurozóna... Začalo sa to štátnym dlhom Grécka. Eurozóna stanovila pravidlo, že nevyrovnaný štátny rozpočet, ktorý sa vyrovnáva pôžičkou, dlhom, nemá presiahnuť 3 % HDP. Tu je prvá chyba Bruselu. Prekračovanie pravidla nikto nekontroloval, nikto nikoho nevolal na zodpovednosť, zrejme aj preto, že hriešne boli aj najväčšie štáty. No to, čo urobilo Grécko, nemá snáď obdobu. Zadlžilo sa na 200 % HDP, požičané peniaze si rozdeľovali na platoch, penziách, prezamestnanosti a do Bruselu posielali sfalšované štatistiky.

Ako prvú záchrannú akciu eurozóna vymyslela, že vytvorí tzv. euroval, spoločný fond, do ktorého prispejú všetky členské štáty eurozóny a z ktorého sa finančne pomôže Grécku. Na Slovensku sa v opozícii proti navýšeniu eurovalu najviac angažoval Richard Sulík, predseda parlamentu, predseda liberálnej politickej strany SaS (Sloboda a solidarita), ktorú založil. Vo voľbách dostala 12 % hlasov a stala sa súčasťou vládnej koalície, ktorá vytvorila vládu Ivety Radičovej. Sulíkova opozícia vychádza z toho, že Slovensko ako druhá najchudobnejšia krajina eurozóny by príspevkom v sume ťažkých miliárd zle postihla slovenských daňových poplatníkov. Euroval je zlý nástroj vymyslený na zakrytie ťažkých chýb bruselskej byrokracie, ktorá mala dávno avizovať grécke podvody. R. Sulík, kvalitný ekonóm, hovoriaci dokonale po nemecky, šíril svoje protieurovalové stanovisko aj za hranicami, keď ho rozhlas a televízia Rakúska, Nemecka, ale aj USA pozývali na diskusie. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) dôvodil proti nemu tým, že eurozóna je založená na princípe solidarity. Slovensko nemôže len brať zo stámiliardových eurofondov, na ktoré sa iní skladajú, ale keď treba, musíme aj my prispieť; 16 štátov eurozóny už súhlas v parlamentoch odhlasovalo, a tak celá Európa čakala, čo sa stane v Bratislave. Po mnohých márnych schôdzach so Sulíkom premiérka sa rozhodla prekonať odpor strany SaS tým, že hlasovanie o eurovale spojila s hlasovaním o dôvere vláde. No ani tým Sulíkov odpor proti eurovalu neprekonala, strana hlasovala proti a Radičovej vláda padla. No euroval nepadol. Robert Fico (Smer) pred hlasovaním stanovil podmienku: ak bude koalícia súhlasiť s predčasnými voľbami, jeho strana, ktorá je v opozícii, podporí euroval. Veľmi sa chce vrátiť do funkcie premiéra a má šancu, lebo predvolebné preferencie jeho strany sú ďaleko najvyššie. A Sulík mu to umožnil.

R. Sulík pôsobil v tých dňoch v prvom rade ako ekonóm, známy odborník, ktorý by stratil kredit odborníka, ak by sa svojej teórie, téz, vzdal, najmä keď už ich rozšíril aj po Európe. Len v druhom rade pôsobil ako politik, skôr ako človek, ktorý náhodne prišiel do politiky, pričom politika nie je pre neho existenciálnou otázkou. Preto môže predstavovať charakternejšiu až neústupčivú politiku. Neprejavil však schopnosť vyhodnotiť dôsledky, doma i v širšom prostredí, čo je pre politika primárny predpoklad jeho pôsobenia. Sulík povalil nielen svoju vládu, jej reformný program, ale aj svoj program. A eurovalu neublížil, daňovníkov pred platbami nezachránil.

Z množstva ohlasov uvediem len niekoľko viet: „Sme účastníkmi jedného z najnezmyselnejších pádov vlád v dejinách“ (Schutz), „Veľkolepá skupinová samovražda vládnej koalície“ (Hunčík), z „veľkého sveta“: „Osud eura, druhej najsilnejšej meny na svete, závisí od rozmarov rozhádaných strán v malých krajinách“ (Süddeutsche Zeitung). Pravdaže boli aj argumenty na podporu Sulíka: „Zdravý prejav vzdoru proti aliancii nezodpovedných bánk a skazených politických elít, pri kolíske pádu vlády stáli nerozumné pomery v Európskej únii, neústupné boli všetky štyri koaličné strany, spojenie hlasovania bol od Radičovej hazard“ (Hríb). Z ohlasov, ktoré sa netýkali priamo ani Sulíka, ani pádu vlády, aspoň dva: „Slovensko nemalo prijať euro tak skoro“ (Oravec), „Európska identita, ktorá by umožňovala vnímať potreby širšieho celku, sa u nás neposilňuje aj preto, že dominantná slovenská identita je stále silne etnická“ (Vašečka).

Celkový program riešenia dlhovej krízy bude zrejme bohatší a možno nakoniec aj úspešný. Ale to nič nemení na tom, že medzi odborníkmi prevláda pri posudzovaní budúcnosti skôr pesimizmus (bežní ľudia si to zatiaľ neuvedomujú). Možnosť žiť nad pomery je preč, všetky vlády budú šetriť, ak ekonomická recesia potrvá dlhšie, štáty budú škrtať výdavky a zvyšovať dane.

Juraj Charvát

Obsah Listů 6/2011
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.