Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2019 > Číslo 1 > Tomáš Horváth: Prečo si ľudia myslia opak pravdy?

Tomáš Horváth

Prečo si ľudia myslia opak pravdy?

Pri opravovaní žiackych testov často riešim dilemu, ako vhodne nakombinovať pomer otvorených a uzavretých otázok. V prvom prípade sa žiaci musia rozpísať viac do hĺbky a výhodou je, že si lepšie preverím úroveň ich vedomostí. V prípade klasických testových otázok s jednou správnou možnosťou som zas ušetrený od nekonečných hodín opravovania. Výnimkou sú šiestaci. Tí neodpovedajú ani jednou z uvedených možností. Na dejepise sa totiž ako prvé učia pokladať silné otázky. Aj preto to nie som ja, kto im zadáva na teste otázky, ale pýtajú sa samotní žiaci.

Jedna z úloh na polročnom teste z dejepisu pre šiesty ročník bola prečítať si text o dnešných konšpiráciách a špekuláciách týkajúcich sa starovekých civilizácií a položiť čo najsilnejšiu otázku, ktorá žiakov po prečítaní textu napadla. Pýtali sa so záujmom a náznakom kritického myslenia. No jedna otázka vynikala nad ostatné. Desaťročná Lea sa spýtala: „Prečo si niektorí ľudia myslia opak pravdy?“

Ak by ste si dali za úlohu položiť čo najsilnejšiu otázku na vyjadrenie Zeitgeistu, ducha dnešnej doby, či uplynulých týždňov, sotva by ste našli lepšiu. Tá otázka je dokonalá, možno práve svojou priezračnou úprimnosťou pýtajúceho sa dieťaťa. Skúste si ju požičať a ako pravítko ju priložiť k okolitému svetu.

Uvidíte rigoróznu prácu predsedu parlamentu, ktorej šesťdesiattri strán je odkopírovaných z iných zdrojov, ale jej „autor“ ju nazýva „literárnym dielom“ a neváha pritom bezostyšne zdôrazniť, ako sa obhajoba udiala v súlade s platnými predpismi.

Uvidíte podpredsedu parlamentu, ako si posiela lascívne komentáre a fotografie so ženou obvinenou z objednávky dvoch vrážd. A ako sa po ich zverejnení vykrúca, že sa jednalo o koordinovaný postup, ktorý vopred komunikoval s tajuplnou „treťou stranou“. A medzitým, len mimochodom, navrhne na post ústavného sudcu svojho straníckeho šéfa a expremiéra.

Uvidíte profil poslanca vládnej strany na Facebooku, ktorého vyjadrenia na sociálnych sieťach sleduje viac ľudí ako statusy prezidenta, lídra opozície a naj-populárnejšieho hip-hopového speváka dohromady. Vyjadrenia, v ktorých bráni médiá, ktorých princípom je „fakty“ si vymýšľať, a nie overovať. A zástupy internetových pritakávačov tlieskajú a zdieľajú slobodu klamať povýšenú nad slobodu slova.

Uvidíte státisícové zhliadnutia videí samozvaných pseudonovinárov, v ktorých si autori prajú smrť opozičnej političky, vyzývajú k násiliu a vyhrážajú sa tradičným žurnalistom. Napokon, keď im hrozí postih, označia nenávisť za satiru.

Ako kandidáta na prezidenta uvidíte Mečiarovho ministra spravodlivosti, ktorý dnes brojí proti systému, v ktorom neváhal hlasovať za seba samého ako šéfa Najvyššieho súdu. Teraz sľubuje alternatívu. Napríklad brániť kresťanstvo fialovým logom v tvare pentagramu, ktoré má symbolizovať „sviatočnú farbu cirkevných rúch“. Možno si len neuvedomil, že je to farba smútočná.

Uvidíte aj feministickú stránku, na ktorej diskutujúci prajú konzervatívnemu poslancovi zakladajúcemu novú stranu fyzickú likvidáciu. Samozrejme, len ak by nebola iná možnosť, predsa len nechceme tu mať nejakú „hejslovač“. A s dodatkom, že minulý režim to mal voči katolíkom celkom dobre nastavené.

A keď ste sa už preklikali všetkým podstatným, čo týždeň priniesol, uvidíte reklamu na elektroniku sľubujúcu na čierny piatok zľavy až do výšky deväťdesiat percent zo sumy, ktorá len nedávno narástla o osemdesiat.

Prečo si teda niektorí ľudia myslia opak pravdy? Pre niektorých je to pohodlnejšie. Pre ďalších zas užitočnejšie a pre iných bezpečnejšie. A napokon, možno aj preto, že sme si odvykli pýtať sa a viac nám vyhovujú uzatvorené odpovede, kde si len vyberieme jednu z možností. Problém je, ak tie odpovede nemá kto opraviť. Vtedy je jedno, akú možnosť zakrúžkujete. Pravdu trafíte, len ak budete mať šťastie.

Tomáš Horváth

Obsah Listů 1/2019
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.