Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2019 > Číslo 4 > Pavol Ičo: Odkiaľ sa vzalo „pivo“?

Pavol Ičo

Odkiaľ sa vzalo „pivo“?

(Letná glosa)

Prvý písomný záznam o výrobe piva, pochádzajúci zo starovekej Mezopotámie, má viac ako 6000 rokov. Najjasnejší dôkaz o obľúbenosti v našich končinách zasa predstavuje jeho priemerná spotreba – na Slovensku okolo 146 pollitrových krígľov na osobu ročne a v Čechách až 286. O tom, že pivo obsahuje množstvo zdraviu prospešných látok, ako trebárs vitamíny skupiny B, draslík, fosfor či magnézium, už dozaista dávno vieme. Vieme však, aký je pôvod tohto slova?

Slovo pivo bolo odvodené od slovesa piť. V praslovančine, jazyku predkov Slovanov, ktorým sa hovorilo približne od tretieho tisícročia pred naším letopočtom po 9. storočie nášho letopočtu, malo sloveso piť podobu pit?, čo sa vyslovovalo ako: piti (s ultrakrátkym i na konci). Až po zániku zvláštnych znakov, takzvaných jerov vyslovovaných ako krátke u (ak išlo o tvrdý jer - ?), alebo krátke i (čo platilo pri mäkkom jeri - ?) v priebehu 10. storočia, nadobudlo súčasnú podobu: piť. K slovnému základu slovesa pit? (pi-) sa teda pridala prípona –vo slúžiaca na označenie istého materiálu, určitej látky (v slovách typu: hnoji – vo, pleti – vo a pod.) – v tomto prípade látky určenej na pitie, a tak vzniklo slovo pivo. Neskôr bol od neho vytvorený aj výraz pivnica (v češtine „pivnice“), ktorý pôvodne odkazoval na miestnosť, kde sa uchováva pivo. Kedy presne k vzniku slova pivo došlo, nikto s určitosťou nevie, ale pravdepodobne to bolo ešte v časoch praslovančiny. Prvá, po latinsky písaná zmienka o výrobe piva Slovanmi je totiž stará viac ako 1500 rokov.

V českých písomnostiach sa o pive v rôznych súvislostiach hovorí od 10. storočia, pričom najstarší český pivovar bol založený v pražskom Břevnovskom kláštore, vysvätenom v roku 993, kde sa pivo varí dodnes. Z neskorších období sa tiež zachovali české zápisy, v ktorých sa zmieňuje pivo v spojeniach: „ktož pivo šenkuje“ (r. 1409), „v pivo“ (r. 1422), „pivo pšeničné i ječné“ (r. 1441), „nevykysalého piwa“ (r. 1444), „rychtář má pivo sobě doma vařiti třikrát do roka“ (r. 1456), „piva řídkého“ (1477) atď. Naproti tomu najstarší písomný dôkaz o existencii pivovaru na území Slovenska pochádza až z roku 1274. Ide o listinu vtedy iba 12ročného uhorského kráľa Ladislava IV., ktorá obsahuje zmienky o pivovaroch v obciach Tvrdomestice a Veľké Uherce. Tieto pivovary však už dávno, na rozdiel od najstaršieho dodnes fungujúceho slovenského pivovaru vo Vyhniach neďaleko Banskej Štiavnice (v súčasnosti pivovar Steiger) z roku 1473, zanikli.

Čo sa týka slovenských písomností, pivo sa v nich v rôznych tvaroch objavuje od 16. storočia. V podobe piwa bol tento výraz zaznamenaný v písomnosti z obce Nemecká Ľupča (dnes Partizánska Ľupča), datovanej do roku 1543 a o fľaške piva (v podobe „fflassku piwa“) hovorí žilinský text z roku 1599. Najstarší záznam slovného spojenia variť pivo (v tvare: „pivo varic“) zasa pochádza z východoslovenského regiónu Šariš, kde bolo zapísané v roku 1643.

Pavol Ičo

Obsah Listů 4/2019
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.