Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2020 > Číslo 1 > Tomáš Horváth: Naše zlé svedomie

Tomáš Horváth

Naše zlé svedomie

Písal sa rok 1933, keď súrodenci Hans a Sophie Schollovci z dobre situovanej nemeckej protestantskej rodiny vstúpili vo veku ani nie 15 rokov do mládežníckej organizácie Hitlerjugend. Nikto ich k tomu nenútil, skôr naopak. Priviedla ich tam mladícka rebélia a túžba stať sa súčasťou väčšieho celku.

Na jednej z prvých vyučovacích hodín dejepisu v novom kalendárnom roku som si plánoval s deviatakmi pozrieť dokument zachytávajúci významné, predovšetkým vojenské míľniky druhej svetovej vojny, navyše v modernom farebnom vyhotovení dobových záberov. Skrátka, hodina, za ktorú sú žiaci na konci polroka vždy vďační, pretože nemusia podávať žiaden veľký intelektuálny výkon. Už po chvíli sledovania prišla prekvapivá požiadavka: poďme radšej diskutovať. Počuli ste už ten nový podcast s Líviou a Marekom? spýtala sa jedna zo žiačok.

Pred zopár dňami bol na internete publikovaný záznam dvojhodinovej debaty medzi takmer rovesníkmi mojich žiakov. Na jednej strane gymnazistka Lívia, členka mládežníckej organizácie Ľudovej strany Naše Slovensko, na druhej rovnako mladý Marek, zakladateľ iniciatívy Mladí proti fašizmu. Diskutovali o kontroverzných, najmä kultúrno-etických témach, ako potraty, multikulturalizmus či LGBTI. Na tej debate nie je ani tak podstatný jej obsah (podľa očakávania sa sugestívne emócie na Líviinej strane striedali s faktickými vyjadreniami Mareka), ako skôr fakt, že uprostred vrcholiacej predvolebnej kampane k parlamentným voľbám sa stane rozhovor dvoch 18ročných ľudí stredom pozornosti.

Dôležité míľniky našej demokracie boli doteraz späté s mladými ľuďmi. Boli to študenti, kto voviedli do ulíc Nežnú revolúciu. Keď sa v roku 1998 formovala mobilizačná kampaň proti Mečiarovi, jej stredobodom boli opäť najmä mladí sústredení v rôznych občianskych iniciatívach a mimovládnych platformách. A koniec koncov, boli to opäť mladí ľudia do 30 rokov, ktorí napomohli svojou účasťou na referende tesne prekročiť hranicu 50 percent potrebnú na odsúhlasenie vstupu Slovenska do EÚ. Avšak odvtedy sa dlhé roky zdalo, akoby sa pri veľkých politických rozhodnutiach po mladých zľahla zem. Predstava, že sú to občiansky pasívni obyvatelia predovšetkým virtuálneho priestoru, však už neplatí. Nedávny prieskum renomovanej agentúry ukázal, že rozhodnutých voliť je viac ako 70 percent ľudí do 29 rokov, pričom takmer 19 percent z nich je pripravených voliť fašistov. Inak povedané, ak by v nadchádzajúcich parlamentných voľbách volili len mladí, Kotlebova strana by suverénne zvíťazila.

Nachádzame sa uprostred boja o priazeň mladého človeka. Nové strany s ambíciou vymeniť SMER vo vláde ponúkajú na čelných miestach kandidátok mladých ľudí z protestov Za slušné Slovensko a zároveň mobilizujú stovky mladých dobrovoľníkov naprieč Slovenskom. Na rozhraní ilegality a fašizmu už niekoľko rokov funguje paramilitantná organizácia Slovenskí branci, ktorá nacvičuje s mladými chlapcami v lesoch obranu pred nereálnym nepriateľom s reálnymi zbraňami. A nielen vo virtuálnom priestore funguje stále početnejšia anabáza kotlebovskej Ľudovej mládeže hľadajúca vykúpenie (druhých) v práci, ktorá oslobodzuje.

Po približne piatich rokoch, ktoré súrodenci Schollovci strávili v Hitlerovej mládežníckej organizácii, prišlo vytriezvenie spôsobené nemožnosťou rozvíjať svoj umelecký talent a napĺňať lásku k druhým, umocnené zadržaním staršieho Hansa gestapom za šírenie protinacistických piesní. Chcelo to len čas a vytriezvenie, kým Hans a Sophie, ich spolužiaci a kamaráti založili azda najvýznamnejšie nenásilné protinacistické hnutie v Tretej ríši Biela ruža. Na jednom z jej letákov distribuovaných v roku 1942 v tisícoch po telefónnych búdkach, univerzitách a poštových schránkach, sa písalo: „Nebudeme ticho. Budeme vaše zlé svedomie.“

Potrebujeme mladých ľudí, aby v nás prebúdzali zlé svedomie, ak sa rozhodneme nesprávne. Odkiaľ sa však dozvedia, čo je správne?

Tomáš Horváth

Obsah Listů 1/2020
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.