Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2020 > Číslo 2 > Juraj Buzalka: Korona Slovakia

Juraj Buzalka

Korona Slovakia

Najvášnivejšiu reakciu spôsobuje u rodákov otázka, prečo má Slovensko málo nakazených koronavírusom. V porovnaní so susedmi nielenže zatiaľ nikto oficiálne na vírus neumrel, ale zverejnené číslo z posledného marcového pondelka o 340 prípadoch sa aj po výraznom zväčšení odhadu z dôvodu nízkej frekvencie testovania javí ako výnimočné. Českých 16 mŕtvych a 3000 nakazených v tom istom čase, rakúskych 9 alebo nebodaj talianskych stotisíc nakazených ponúkajú v porovnaní so slovenskou oázou strašidelný obraz! Výsledok sa javí ako dar z nebies, keďže zdevastované slovenské zdravotníctvo by pod náporom určite skolabovalo.

Horkýže disciplína

Autor tohto textu nie je expert na zázraky. Vysvetlenie hľadá v postojoch a správaní ľudí. Existujú dve primárne vysvetlenia, ktoré v kombinácii prinášajú uspokojivé slovenské korona-skóre.

Prvé je, že Slováci sa zľakli a zostali doma dostatočne skoro, aby sa vírus rozšíril. Je jedno či sa zľakli stavu nemocníc, biologického útoku imperialistov alebo neznámej trestajúcej sily, disciplína je obdivuhodná. Nosenie rúšok sa bez reptania stalo patriotickou povinnosťou aj v odľahlých dedinách, pripomínajúc skôr ázijský ako európsky model správania. Aj navrátilci z cudziny poctivo sedia v karanténe, posielajú trpezlivé pozdravy z azylových táborov, ktoré vláda ešte prednedávnom prenajímala Rakúsku na ubytovanie utečencov.

Podľa prieskumov ľudia súhlasia so zatvorenými obchodmi v nedeľu, ba aj zákazom bohoslužieb. Školy a škôlky sú zatvorené od polovice marca, o hraniciach ani nehovoriac. Opýtaní nemajú problém súhlasiť so sledovaním pohybu mobilov s cieľom kontroly osôb s pozitívnou diagnózou, deklarujú ochotu strpieť úplný zákaz vychádzania a podobne. Na ponosy na nárast nejakého domáceho násilia, zneužívanie starých rodičov na opateru detí či rast alkoholizmu rodáci nemajú náturu. Podľa médií je táto slovenská ochota podriadenia a rešpektu podobná Českej republike, čo vyvoláva otázku o spoločnej socializácii v dobách normalizácie.

Sú však aj iné, na zodpovednosť jednotlivca zamerané zvládania vírusu, napríklad vo Švédsku či na Islande. Nehovoriac o anarchickej „kolektívnej imunite voľného trhu“ v anglosaských krajinách. V disciplinácii koronou je situácia u nás podobnejšia Číne či Rusku. Na rozdiel od nich však máme šťastie, že strach sa kombinuje s otvorenou komunikáciou vlády. Nehrozí teda scenár Číny a pravdepodobne ani Ruska, kde vírus oficiálne neexistuje, len urien, ukončených mobilných čísel a divných zápalov pľúc rapídne pribudlo.

Kam ani vírus nedôjde...

Druhé vysvetlenie o nízkej úrovni korony na Slovensku je menej špekulatívne. Vychádza z predpokladu, že na perifériu ani vírus nechodí. Nákazu vozili domov prevažne lyžiari z Talianska, teraz pravdepodobne repatrianti z Británie či Švajčiarska, všetko málo v porovnaní s desiatkami tisíc turistov denne na jednom pražskom Karolovom moste či pohybe na viedenskom letisku. Ako už platilo v časoch maďarizácie, niekedy je dobre byť perifériou.

Hrozí nám však nárast periférie mysle, posilnenie skutočného tmárstva. Novozvolený poslanec za fašistickú stranu Štefan Kuffa vystúpil s názorom, že kostoly sme mali zatvárať ako posledné, keďže modlitba môže pomôcť proti vírusu. Poslanec Stanislav Mizík – v minulom volebnom období oslobodený súdom pre antisemitské názory kvôli tomu, že údajne neovláda počítač na vlastnom sociálnom profile – pripomenul zázrak trnavskej Matky Božej, ktorá pred storočiami zastavila veľkú epidémiu. Generálna prokuratúra tiež prijala trestné oznámenie na vodcu fašistickej strany Mariána Kotlebu za šírenie poplašnej správy, podnecovanie k neplneniu povinnosti a podnecovanie národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti za krízovej situácie, keďže v populárnom videu tvrdil, že za koronavírus môžu utečenci, a kritizoval hygienické opatrenia štátu.

Autor hlbokomyseľnej sondy do života alkoholika v periférnom slovenskom malomeste (v knižke Milo nemilo) Milo Janáč pripomenul ďalší slovenský paradox korony: „Že raz bude drvivá väčšina Slovákov za zákaz bohoslužieb a pravičiari budú presadzovať štátom garantovaný príjem, by človeku nenapadlo ani v najdivokejších snoch.“ Ekonomické dôsledky vírusu si zatiaľ nedokážeme predstaviť. Vláda ohlásila pomoc krčmárom, masérom a živnostníkom na stavbách. Veď na automobilky aj tak nemá nástroje. Najväčšia ekonomická otázka však je, čo spôsobí očakávaných stotisíc ľudí na ulici v nemeckom automobilovom priemysle. A aké politické dôsledky vírus prinesie?

Kríza a inovácie

V Poľsku a Maďarsku už možno vidieť ďalšie posilnenie autokratickej moci. Premiér Babiš čelí kritike za pozíciu vševedka. Vírus na Slovensku zatiaľ akoby stmelil rôznorodú novú koalíciu, najmä jej divotvornú najväčšiu stranu premiéra Igora Matoviča, ktorej poslanci reprezentujú celé spektrum krajiny, vychýlené smerom ku kresťanským aktivistom. Akoby mimochodom sa popri bojom s vírusom sľubne začala očista súdnictva.

Utešujeme sa notoricky známym, že každá kríza prináša nevyhnutné inovácie. Platenie plastovými peniazmi, on-line nakupovanie a výučba sú konkrétne koronavírusové inovácie. Možno nás čaká zelenšia budúcnosť, vybudujeme na Slovensku opäť poľnohospodárstvo a možno sa staneme viac empatickí. Najdôležitejšie však je, že od posledného marcového pondelka sa rozširuje druh obchodov, ktoré môžu byť otvorené okrem potravín, drogérií a lekární. Ako vysvetlil čerstvý podpredseda vlády pre ekonomiku a minister hospodárstva Richard Sulík: „Teraz je sezóna, keď sa sadí. Ak chceme mať dostatok zeleniny, musíme ľuďom dovoliť kupovať si náradie, nástroje, semienka.“ Najväčšia inovácia je teda zatiaľ v súlade s tradíciou. Tak ako naši prarodičia za vojny, Slováci sa utiekajú pred koronou k pôde.

Juraj Buzalka (1975) je sociálny antropológ, pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.

Obsah Listů 2/2020
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.