Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2020 > Číslo 3 > Juraj Buzalka: Kontinuita, či konzervatívny obrat?

Juraj Buzalka

Kontinuita, či konzervatívny obrat?

„Ospravedlňujem sa za nich – kresťanov“ je názov blogu, šíreného po slovenských sociálnych médiách v máji 2020. Milan, absolvent obchodnej akadémie, umelec a aktivista v neziskovke v texte reaguje na veľkú tému prvých týždňov vlády Igora Matoviča. Týka sa náznakov „konzervatívnej revolúcie“ po sformovaní novej vlády v marci. Na prvý pohľad to totiž občas vyzerá, že sme svedkami akejsi plíživej polonizácie Slovenska. Z bližšia však konzervatívny obrat taký jednoznačný nie je.

Fundamentalisti na scéne

Významným výsledkom parlamentných volieb na Slovensku je, že donedávna roztrúsení prívrženci extrémnejších kresťanských síl sa našli v podpore protestného projektu súčasného premiéra Igora Matoviča – Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Podobne populisticko-nacionálna strana SME rodina aktuálneho predsedu parlamentu Borisa Kollára – otca desiatich detí s deviatimi ženami – zachytila konzervatívnu vlnu. Nie nadarmo stranu formoval podpredseda Milan Krajniak, dnes minister práce a majiteľ bra-tislavskej kaviarne, ktorý začínal ako radikálny mládežník Kresťanskodemokratického hnutia a známy sa stal ako publicista – posledný križiak. Dve najsilnejšie protestné strany novej koalície dopĺňajú dve štan-dardnejšie zoskupenia. Trhovo-liberálna Sloboda a solidarita Richarda Sulíka a stredopravá strana bývalého prezidenta Kisku Za ľudí.

V opozícii je najsilnejší SMER Róberta Fica, ktorého perfídny populizmus nemá dno. Nič na tom nemení ani náznak sociálnodemoratickej obrody v podaní bývalého premiéra Petra Pellegriniho, ktorý chce najnovšie predsedu Róberta Fica nahradiť. Zostávajú už len opoziční fašisti – strana, ktorá stihla predložiť najviac návrhov na zákaz interrupcií v dejinách Slovenska. Zasvätenie strany Panne Márii a divotvorné psychologické profily viacerých poslancov ukazujú na postupný vývoj k novodobému dedinskému klerikálnemu fašizmu na slovenský spôsob.

Najpravdepodobnejším vysvetlením úspechu alternatívnych, populistických a reakcionárskych síl v uplynulých voľbách je matematika. Podobne ako v roku 1994, keď vďaka veľkému prepadu demokratických hlasov nastúpil Vladimír Mečiar, aj v roku 2020 tesne neuspel projekt Progresívneho Slovenska, ktoré malo premiérske ambície, dalo Slovensku prvú prezidentku a vyhralo eurovoľby. Prepadnutých stredových a liberálnejších hlasov však bolo viac.

Medzi náznaky konzervatívneho obratu patrí napríklad akceptovanie výhrad biskupskej konferencie k používaniu termínu rodová rovnosť na ministerstve práce, ignorovanie ombudsmanky v parlamente, prvé sondy v otázke sprísnenia interrupcií a seriózne vyhlásenia o zavedení zákazu nedeľného predaja. Takto nejako sa začal aj poľský príbeh konzervatívnej revolúcie...

Zastúpenie úprimných stúpencov liberálnej demokracie v slovenskom parlamente tak zostáva približne rovnaké, aké bolo v uplynulých štyroch rokoch. Kým v minulosti to bol Most-Híd ako poistka zachovania ústavného status quo, dnes sú to dve malé vládne strany. Stále však hrozí, že menej presvedčení stúpenci liberálnej demokracie vo vláde majú so SMERom a fašistami pohodlnú väčšinu na akékoľvek ústavné zmeny.

Hoci sa zdá, že Slovensko vždy počúvalo na kombináciu sociálno-konzervatívneho populizmu s kresťanskou nálepkou, realita bola často iná. Jeden z najočividnejších príkladov, že táto charakteristika neplatí, bola „voľba nohami“ v roku 2015, keď mnohí kresťania ignorovali referendum o „tradičnej rodine“. Iným príkladom slabosti sociálne-konzervatívnej politiky bolo zvolenie Zuzany Čaputovej za prezidentku. Plodenie detí a spálňové návyky sú skrátka príliš málo na to, aby určovali serióznu politiku. Problém je samozrejme v ekonomike...

Prečo zatiaľ bez revolúcie?

Môj šesťročný syn sa nedávno hral na policajtov a zločincov. „Marián Kočner ufujazdil na more malou lodičkou. Už nasadá. Je oholený a nemá žiadne vlasy,“ vášnivo pri hre volal synček. „Chlapci, pohnite sa! Ufujazdí vám!“ Pri tejto hre na naháňanie pravdepodobného objednávateľa vrážd v roku 2018, ktoré priviedli k moci aj dnešných fundamentálnych kresťanov, som si spomenul na dávnejšiu návštevu u priateľa. Jeho päťročný syn postavil z lego stavebnice uprostred obývačky stredoveký hrad. Na hradbách bola klietka hanby s malou plastovou legopostavičkou vo vnútri. Pýtam sa staviteľa, „kto je vo vnútri?“ Odpoveď znela: „Fico!“

S plánmi reforiem súdnictva a prokuratúry to u protikorupčných populistov zatiaľ vyzerá dobre. Ministerkou spravodlivosti je Mária Kolíková, veľmi kompetentná zástupkyňa Za ľudí. Aj v poľnohospodárstve a životnom prostredí sa ich hlavy tvária príčetne. Minister školstva ohlasuje prepotrebné zmeny a má to aj uložené v hlave. Ostáva už len dúfať, že fašistov nakoniec súdy zrušia a o štyri roky zabojuje o víťazstvo nejaká zjednotená programová alternatíva strednopravých strán proti napríklad novej sociálnej demokracii pod vedením nástupcu Róberta Fica. Kým sa toto všetko stane, musíme si vystačiť s Igorom Matovičom, obyčajným milionárom z Trnavy, ktorý oficiálne nič nevlastní, na Úrade vlády robí kávičku čašníkom, nevhodne komentuje pamiatku zosnulého pápeža, ba aj rodinný dom si už roky stavia vlastnými rukami...

Juraj Buzalka

Obsah Listů 3/2020
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.