Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2003 > Číslo 2 > Svět v pohybu > Marián Repa: Referendum s odretými ošami

Marián Repa

Referendum s odretými ošami

Dva bratislavské víkendy - dva rôzne obrazy. Na jednej strane masa oslavujúca "bronzových chlapcov" z majstrovstiev sveta v hokeji, na druhej strane nemastná-neslaná ,,oslava" výsledkov hlasovania o vstupe do Európskej únie. Markantný rozdiel, napriek tomu, že k urnám prišlo 52 percent Slovákov a svoje ÁNO únii vyjadrilo rekordných 92 percent.

Každému, kto začiatkom mája navštívil hlavné mesto Slovenska, nemohlo uniknúť, že celá krajina žije hokejovými majstrovstvami sveta. Už ťažšie by si všimol, že sa tu o niekoľko dní má rozhodovať o tak dôležitej otázke, akou referendum o vstupe do EÚ nepochybne je. Kampaň bola dosť nevýrazná a nudná. Prehliadol ju aj hociktorý radový občan. Absolútne nezvládnutá bola najmä informačná časť kampane, ktorá mala určite prebiehať dlhodobejšie a nie iba od 1. apríla! Politici sa uspokojili s výsledkami prieskumov, ktoré ukazovali, že účasť by mala byť minimálne 60-percentná. Ich prístup však možno označiť za hazardérstvo, ktoré sa im mohlo vypomstiť. Plne si to začali uvedomovať až tesne pred referendom. Vtedy sa objavili prvé špekulácie, že v prípade nízkej účasti budú môcť porušiť 48-hodinové moratórium, zakazujúce akúkoľvek formu kampane. A tak namiesto informovania o EÚ sa v posledných dňoch rozprúdila diskusia o tom, či v mene ,,vyššieho princípu" môžu politici porušiť zákon. Ich rezultát znel: áno. V krajine, kde rešpekt k zákonom je slabý, to však nie je nič prekvapujúce...

***

Od STV, ktorá je v permanentnom kolapse, sa divák tiež nedočkal kvalitnejších relácií podrobne informujúcich o výhodách a nevýhodách nášho vstupu do únie (tu by bolo namieste porovnanie s reláciami, ktoré vysiela ČT. Pravdupovediac niet čo porovnávať...). O čo nevýraznejšia bola informačná časť kampane, o to intenzívnejšie prebiehala kampaň mobilizačná. Tá však bola v mnohých ohľadoch kontraproduktívna a práve tu môžeme nájsť viacero príčin, ktoré odradili ľudí od účasti na referende.

Celkovo svojou jednoduchosťou mohla uraziť časť ľudí, ktorí očakávali serióznejší prístup. Konkrétne slogan s erotickým podtextom ,,Lepšie je byť dnu ako von" mohol síce zapôsobiť na mladších voličov, no na značne konzevatívnom Slovensku skôr poburoval. Rozhlasový spot, ktorý bol síce fikciou, ako by to mohlo dopadnúť v prípade, že zostaneme mimo únie a budeme potrebovať víza do Rakúska a Českej republiky, takisto niektorých ľudí pobúril a vyvolal odpor k hlasovaniu. Nervózna vláda, obávajúca sa o výsledok referenda len niekoľko hodín pred začatím moratória prostredníctvom mobilných operátov rozoslala sms s textom: ,,Vážený občan, o osude SR môžete rozhodnúť aj Vy v referende o vstupe do EÚ 16.-17. 5. Aj váš hlas rozhodne!" Tento krok zasa mnohí vnímali ako zásah do svojho súkromia.

Preto možno konštatovať, že referendum dopadlo úspešne nie vďaka, ale napriek kampani, ktorú vláda a najmä zodpovedný podpredseda Pál Csáky nezvládli.

***

V neposlednom rade na rozhodovanie voliča mali vplyv aj vyjadrenia politických špičiek. Správanie sa Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu, ktorý v nedeľnej televíznej diskusii O päť minút 12 vystupovali v duchu hesla HZDS ,,už nikdy žiaden svár" ako starí priatelia, určite vyvolalo značný zmätok v hlavách nejedného Slováka. Umelo vytvorená harmónia medzi opozíciou a koalíciou ako aj uprostred koalície samotnej (dočasne boli na vedľajšiu koľaj odsunuté spory medzi ANO a KDH, pod koberec sa zamietli aj iné nezrovnalosti) pôsobili nedôveryhodne. Prakticky všetky parlamentné strany vrátane komunistov! vyjadrovali svoj eurooptimizmus. Jediným pochybujúcim bol predseda Smeru Robert Fico, ktorý svojim neustálym ,,áno, ale" pripomínal aj mnohé riziká vstupu, za čo mu v rukách zostal Čierny Peter. Vznikol tak určitý paradox: nálepku euroskeptika dostal líder strany, ktorá má ambíciu stať sa štandardnou sociálnou demokraciou, a tá je na Západe všade proeurópska. Naopak pravica, ktorá býva inde tradične skôr euroskeptická, si v prípade Slovenska bude môcť k svojim zásluhám pripísať aj vstup do EÚ.

Ľudí od hlasovania odrádzala aj predstava zbytočnosti celého aktu, pretože jeho výsledok nemá v našej legislatíve právnu záväznosť, má charakter iba odporúčaní. V prípade negatívneho výsledku by mala totiž posledné slovo Národná rada SR, ktorá by vstup do EÚ musela odobriť dvojtretinovou väčšinou, čo by však pri postoji parlamentných strán nebol žiaden problém.

Neexistencia konfliktu preto demotivovala mnohých ľudí, aby vôbec prišli k urnám. Najdôležitejšie preto nebolo vyjadriť svoje áno alebo nie, zaklínadlom referenda sa stala volebná účasť. Čiže presne naopak, ako tomu bolo prednedávnom na Malte, kde existoval dlhoročný spor medzi protieurópsky orientovanou ľavicou (aký paradox!) a proeurópskou pravicou. Spor priviedol k volebným schránkam vyše 90 percent Malťanov a o tesnom výsledku rozhodol doslova každý hlas. Nezáujem o referendum má však na Slovensku hlbšie korene. Inštitút ľudového hlasovania bol značne zdiskreditovaný. Referendá boli doteraz zakaždým zo strany politických oponentov zosmiešňované a voliči boli odrádzaní od toho, aby sa ich vôbec zúčastnili, čo malo nepochybne vplyv na správanie sa obyvateľov. Výsledok: všetky štyri referendá boli pre nízku účasť neplatné. V tomto smere môže posledné referendum znamenať určitý prielom.

***

Samotné referendum však mnohí využili ako príležitosť na vyjadrenie svojho nesúhlasu s doterajšou politikou vlády. Je to zrejmé pri pohľade na mapu: nízka účasť na ľudovom hlasovaní bola najmä v regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté nezamestnanosťou. Títo ľudia ,,hlasovali nohami" a zostali doma. Referendum aj keď ,,s odretými ušami" bolo napokon právoplatné. Vláda by však v každom prípade mala z nízkej účasti na ňom vyvodiť dôsledky: 48 percent je príliš vysoké číslo, priam alarmujúce, na to, aby sa problém len tak ,,zamietol pod rohožku".

Napriek spomenutým problémom sa slogan, o našom návrate do Európy, ktorý zaznieval na Novembrových námestiach pred štrnástimi rokmi, o rok stane skutočnosťou. Po celý čas nikto nepochyboval, že Slovensko má vstúpiť do únie.

Dve staré dámy z nemeckého Ulmu, ktoré minulý týždeň zablúdili v Bratislave, sa veľmi čudovali, že v obchodoch nemôžu platiť eurom. Cestou k ich výletnej lodi som sa im darmo snažil vysvetliť, že Slovensko nie je členom Europskej únie a že o svojom členstve ešte len budeme rozhodovať. Dámy boli neodbytné: ,,Len sa predsa pozrite okolo seba - tieto domy a ľudia - to je predsa Európa a vy ste v Európe!" Tie staré panie mali pravdu, no po víkendovom hlasovaní to máme potvrdené aj na papieri - 92,46 % ...

Marián Repa (1972) je novinář. Od roku 1999 pracuje jako redaktor v bratislavském týdeníku Slovo.

Obsah čísla 2/2003


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.