Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2003 > Číslo 3 > Svět v pohybu > Marián Repa: Neskoré prebudenie

Marián Repa

Neskoré prebudenie

V uplynulých týždňoch slovenskú politickú scénu "zamestnával" problém zmluvy so Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní. Aliancia nového občana spolu s opozíciou sa túto zmluvu pokúsila dostať na prerokovanie do parlamentu. Záslužný čin, keby nešlo o čisto účelový krok.

Kto sledoval priebeh poslednej schôdze Národnej rady, tomu bolo jasné, že Pavlovi Ruskovi už nejde o nič iné (tobôž o presadzovanie liberálnych hodnôt!), ako o politickú hru s hrozbou rozbitia koalície. A na to je dobrý akýkoľvek prostriedok, trebárs aj zmluva s Vatikánom. Pre "rýchlokvaseného" liberála je momentálne záchrana vlastnej kože tou najvyššou prioritou. Otázne však je, čo si od svojho "trucovania" sľubuje. Rozbitie koalície, predčasné voľby alebo "iba" upratanie Vladimíra Palka z postu ministra vnútra? Na druhej strane je jeho nervozita pochopiteľná. Kruh okolo neho sa sťahuje a v zákulisí sa už vtipkuje o tom, že keď raz opustí Vodný vrch, jeho kroky budú smerovať priamo do Leopoldova.

Rovnica o dvoch neznámych je za normálnych okolností pre každého školáka hračkou. Táto rovnica ale zostáva s otvoreným koncom: nikto netuší, ako celá iniciatíva dopadne na najbližšej, septembrovej schôdzi NR SR, a ani to, ako sa s Ruskovými úletmi vysporiada zvyšok koalície. Za daných okolností je totiž viac než jasné, že predčasné voľby si okrem Roberta Fica nikto iný neželá. Aj to je veľmi diskutabilné, lebo preferencie ostatných strán zostávajú viac-menej konštantné, čiže v parlamente by sa iba zafixoval súčasný stav.

Opatrná iniciatíva

Smer vycítil príležitosť a pokúsil sa na otvorenej téme profitovať (alebo aj profilovať?). Ústami svojho predsedu na tlačovej konferencii navrhol, aby NR SR prijala novelizáciu zákona č. 282/1993 o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, "na základe ktorej by sa štátom registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam uložila povinnosť v stanovenej lehote poskytnúť Ministerstvu financií Slovenskej republiky všetky zákonom definované informácie o rozsahu hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý bol na základe citovaného zákona vrátený cirkvám a náboženským spoločnostiam". Štát podľa neho musí vedieť, akým majetkom cirkvi a náboženské spoločnosti disponujú a aká je kvalita a výnosnosť tohto majetku, aby sa mohol v budúcnosti rozhodnúť o potrebe podporovať, alebo nepodporovať finančne cirkvi a náboženské spoločnosti.

Slovo o odluke cirkvi od štátu síce nepadlo, no takýto audit možno považovať za prvý krok k nej smerujúci. Smer si veľmi dobre uvedomuje citlivosť tejto témy a zároveň nepodceňuje fakt, že 80 % Slovákov sa hlási k cirkvi, čo je opäť zrejmé z Ficovych slov: "Dopredu vyhlasujem, ak sa ukáže, že cirkvi sú naozaj finančne podhodnotené, že nemajú dostatok finančných prostriedkov, treba naďalej diskutovať o podpore štátu vo vzťahu k cirkvám. Ak sa však ukáže, že ide o majetok, ktorý má obrovský rozsah, že ide o majetok, ktorý má veľkú výnosnosť, treba prehodnotiť súčasné financovanie cirkví a náboženských spoločností zo strany štátu."

Odluka cirkvi od štátu

Pritom sama myšlienka odluky cirkvi od štátu nie je v našich končinách vôbec nová. Na vyblednutej kópii s požiadavkami VPN z Novembra 1989 sa nachádza aj veta: "Žiadame dôslednú odluku cirkvi od štátu." Lenže za uplynulých trinásť rokov nemal nikto odvahu o tejto téme seriózne diskutovať. No a po poslednom sčítaní obyvateľstva je opatrný aj ľavicovo sa profilujúci Smer. Jediné, k čomu sa odváži, je otvorená kritika KDH, ktoré vnucuje svoju klerikálnu predstavu sveta ostatným, pričom na to využíva všetky existujúce prostriedky, čím v podstate škodí aj dobrému menu katolíckej cirkvi na Slovensku. V ušiach dnešného, do značnej miery sekularizovaného občana SR, znejú slová o potrebe obrany kresťanskej civilizácie ako z čias križiackych výprav. Na margo tejto témy vyslovil veľmi výstižnú poznámku i teológ a filozof Karol Moravčík: Čo sa týka politiky, žiadna nemôže priamo brániť kresťanskú civilizáciu. Je pekné, ak má politická strana ideály, ale nemá si dávať príliš vznešené ciele. Väčšmi sa treba potrápiť s dôsledkami ideálov pre všedný život. Politická strana nemôže len opakovať, že je za určitú predstavu o morálke, ale musí sa aj potrápiť nad tým, ako ľuďom pomôcť, aby sa morálne správali. V každom prípade by pre kresťanov v politike bolo užitočné, aby svoje kresťanstvo bez veľkých rečí výraznejšie zatiahli aj do iných rozhodovaní, ako sú témy intímneho života.

Zabudnutá téma

Vráťme sa takto oblúkom späť k zmluve so Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní. Táto téma rezonovala v spoločnosti už tesne po vlaňajších parlamentných voľbách. Nový minister školstva Martin Fronc už vtedy náboženskú výchovu na školách definoval ako jednu zo svojich priorít. Postupne takpovediac upadla do zabudnutia, lebo médiá sa venovali "horúcejším" témam. To umožnilo šéfovi školského rezortu potichu pripraviť nielen jej verbálne deklarovanú podporu, ale aj písomne formulovanú zmluvu s Vatikánom o katolíckej výchove a vzdelávaní ako dodatok k Základnej zmluve so Svätou stolicou, ktorú Slovenská republika podpísala po ratifikácii parlamentom ešte v novembri roku 2000.

Súčasné "prebudenie liberálov" pôsobí preto veľmi nedôveryhodne. Bohužiaľ, na škodu veci samej. Toho sú si vedomí aj kresťanskí demokrati, bežci na dlhé trate, ktorí sa postupne snažia do našej legislatívy implementovať všetko, čo považujú za správne. Zmena charakteru štátu sa preto javí ako nezadržateľná. Po ekonomickej teraz prichádza aj sociálno-právna.

Slovo, 29/2003

Marián Repa (1972) je novinář. Od roku 1999 pracuje jako redaktor v bratislavském týdeníku Slovo.

Obsah čísla 3/2003


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.