Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2003 > Číslo 4 > Svět v pohybu > Teodor Münz: Späť, späť!

Teodor Münz

Späť, späť!

Teodor Münz Teodor Münz

Slovenská republika prežíva viaceré rozhodujúce okamihy svojich dejín. Referendum odhlasovalo vstup do Európskej únie a nastalo obdobie intenzívnych príprav. Mnoho treba napraviť, všeličo dobehnúť, sú obavy, že niečo sa do mája 2004 ani nestihne, z Bruselu prichádzajú pripomienky, výzvy a napomenutia, dokonca i varovania, a v parlamente i vo vláde je čulý ruch.

K tomu, s čím sa treba vyrovnať, patria aj viaceré, dá sa povedať ideové problémy, ktoré majú však ďalekosiahly praktický dopad. Je ich celá séria, nadväzujú na seba, sú spojené spoločným menovateľom a vyvolávajú triedenie duchov nielen vo vládnej koalícii, ale aj v parlamente a v celej spoločnosti. Nateraz posledným z nich, ktorý už vyvolal parlamentnú krízu, doteraz najväčšiu v dejinách slovenského parlamentu, a ktorý hrozí rozpadom vládnej koalície a predčasnými parlamentnými voľbami, je snaha o novelizáciu zákona o interrupciách. Koaličná strana Aliancia nového občana (ANO) predložila návrh na novelizáciu interrupčného zákona, pochádzajúceho ešte z roku 1986. Podľa tohto zákona sa v prípade geneticky poškodeného plodu môže interrupcia vykonať do dvanásteho týždňa od počatia, kým novelizácia navrhuje túto možnosť až do dvadsiateho štvrtého týždňa. ANO ďalej navrhuje, aby sa o interrupcii slobodne rozhodovala sama žena, ktorej sa to týka. Naproti tomu ďalšia koaličná zložka, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), je tvrdo proti akýmkoľvek interrupciám, a to nielen v prípade genetického poškodenia, ale aj keď je zdravie ženy ohrozené, keď bola znásilnená a podobne. Ak by novela v parlamente prešla, KDH pohrozilo odchodom z koalície.

Novela prešla, vytvoril sa návrh zákona, ktorý bol postúpený prezidentovi na podpis. Predseda KDH a zároveň aj predseda parlamentu ho však nepodpísal. O veci napokon rozhodne Ústavný súd. Podnet na Ústavný súd bol však daný ešte pred návrhom zákona v parlamente, sedlo bolo v tomto prípade rýchlejšie než kôň. Nateraz - v polovici augusta 2003 - je situácia taká, že prezident návrh zákona vrátil do parlamentu s odôvodnením, že s ním síce súhlasí, ale ho nepodpíše.

Vystupovanie proti interrupciám nie je jediný jav, ktorým KDH na seba upozorňuje. Začalo sa to už dávnejšie jeho odmietaním antikoncepcie, umelého oplodňovania, je známe svojím negatívnym postojom k eutanázii, ku klonovaniu, ku zrovnoprávneniu všetkých sexuálnych orientácií, konkrétne homosexuálov s heterosexuálmi, snaží sa o zavedenie katolíckej výchovy v školách, o podpísanie nevýhodnej zmluvy Slovenska s Vatikánom, o financovanie cirkevných škôl štátom, vystupuje proti zavedeniu antidiskriminačného zákona, ktorý od nás požaduje EÚ, lebo antidiskriminácia je vraj zakotvená v ústave Slovenskej republiky, usiluje sa o zákonom podopretú možnosť uplatňovať takzvanú výhradu svedomia pre lekárov, sudcov a právnikov, brancov, učiteľov, a o iné. Výhrada svedomia by napríklad znamenala, že nemocničný lekár môže odmietnuť úkon, ktorý je proti jeho svedomiu, povedzme interrupciu, aj keby bola zákonom povolená, alebo že učiteľ v škole môže odmietnuť prednášať názory, ktoré sa priečia jeho názorom a svedomiu. Hrozí, že na Slovensku v 21. storočí nebudú niektorí učitelia prednášať Darwina. A ako je to s klonovaním? Minister spravodlivosti z KDH predložil parlamentu sprísňujúcu novelu trestného zákona, v ktorej je aj ustanovenie proti klonovaniu. "Ten, kto vykoná akýkoľvek zásah s cieľom vytvoriť novú ľudskú bytosť v ktoromkoľvek štádiu jej vývoja, geneticky identickú s inou ľudskou bytosťou - živou alebo mŕtvou -, potresce sa väzením na tri až osem rokov". Pokiaľ viem, takéto zákazy existujú aj inde a predbežne nemožno proti tomu nič závažné namietať, hoci, ako predpokladám, niekoľko kópií Matky Terezy alebo pápeža Jána XXIII. by tomuto svetu neuškodilo. Ťažko pochopiteľný je len trest za klonovanie. Tri až osem rokov je na Slovensku už vysoká sadzba. Neviem akého prečinu či zločinu by sa klonujúci odborník dopustil, aby dostal osem rokov. Koho by podviedol, oklamal, či dokonca zabil, komu by vôbec uškodil? Odpoveď nachádzam len jednu: Tvorba života ako aj jeho odnímanie sú vyhradené len Bohu.

Takto vnucuje KDH celej slovenskej spoločnosti ideové postoje súčasného katolicizmu. Za niektorými požiadavkami stojí otvorene katolícka cirkev, hoci v diskusiách sa o náboženstve vždy nehovorí, ale argumentuje sa humanitou, rozumom i citmi, na ktoré rôzne apelujú všetci zúčastnení. Aj z úst predsedu KDH som v televízii počul, že pri interrupciách nejde o náboženstvo, ale o prírodu, ktorá nech vraj rozhodne sama, či chorý plod vypudí, alebo udrží. Hnutiu KDH ide vraj len o ochranu života. Proti interrupciám však vystupuje katolícka cirkev, aj jej najvyšší hodnostári, navyše vystupujú proti nim aj viaceré európske katolícke krajiny, ako Poľsko, Írsko, Španielsko, Portugalsko.

Aj Slovensko je krajina s vyše sedemdesiatimi percentami katolíkov. A KDH zastupuje ich konzervatívne krídlo, na rozdiel od Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKU), ktorá je umiernenejšia a ktorá sa od neho odštiepila. Fakt, že tu ide o katolicizmus, by však naskrze nemohol vadiť, keby tieto postoje ideovo neťahali riešenie problematiky kamsi dozadu a keby sa výrazne nestavali proti právam a slobodám občanov demokratickej spoločnosti, proti snahe o ich čo najväčšie zrovnoprávnenie a slobodné rozhodovanie, ku ktorému smeruje novoveký vývoj.

Ale ani fakt, že katolicizmus hľadí pri riešení spomenutých problémov dozadu a nie dopredu, že KDH, ktoré získalo v predchádzajúcich voľbách len osem percent, chce nanucovať celej slovenskej spoločnosti, aj nekatolíkom a ateistom, svoju vôľu, ešte nie je argumentom proti nesprávnosti jeho riešení. Treba sa pozrieť na dôvody, ktorými obhajuje svoje postoje. A tu, myslím, že nielen KDH, ale ani katolicizmus a často ani protestantizmus a vôbec kresťanstvo nevidia jednu z možností kresťanského výkladu novoveku, ktorú síce samy živelne napĺňajú, ale vedome odsudzujú. Novovek sa často poníma ako sekularizačný, laicizačný, liberalistický a iný. Je to pravda, myslím si však, že preto ešte nie je protikresťanský, ale že chápe kresťanstvo novým spôsobom. Mojžišova Genezis hovorí, že Boh vyhnal človeka po prvom hriechu z raja do tvrdej práce v pote tváre, "aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý". Odsúdenie k práci sa berie ako trest, hoci človeku dávalo oslobodzujúce perspektívy. Pracovať znamená tvoriť zo starého nové, pretvárať to, čo už je, na to, čo ešte nie je, ale čo má byť, znamená tvoriť materiálne a duchovne. Človek, najtvorivejšia bytosť po Bohu, podľa obrazu ktorého bol stvorený, toto poslanie dôsledne plní. Tvorí a pretvára prírodu i seba, s ničím nie je spokojný, o všetkom má svoju predstavu a dnes už pomaly nenecháva kameň na kameni.

Tvorí, prirodzene, na svoj prospech, pre svoj úžitok, aby zmiernil svoj tvrdý údel mysliacej, ale pritom aj sa mýliacej, blúdiacej a svojou tvorbou si aj škodiacej bytosti. Pretvára však prírodu, dielo božie, pretože inak nemôže. Je to na jednej strane vzbura proti Bohu, akoby pomsta za vyhnanie z raja, na druhej strane poslušnosť, napĺňanie príkazu: Pracuj! Človek však nechce pracovať v pote tváre, nechce rodiť v bolestiach, nechce, aby mu zem plodila tŕnie a bodliačie a nechce jesť len poľné byliny, k čomu bol po vyhnaní odsúdený, pretože vidí lepšie možnosti a musí ich využiť. Je nezmyselné, aby trpel, keď nemusí a má právo hľadať tie najlepšie riešenia. O to ide práve novoveku, ktorý si vedou a technikou zlepšuje pozemský život. Žiadne slzavé údolie, žiadne utrpenie, hlad, bieda, choroby a nevedomosť ako povinné stredoveké vstupenky na večnosť. A je samozrejmé, že pri pretváraní všetkého dochádza aj na sám život, ktorý bol donedávna ešte veľkým tabu, nielen azda z náboženských, ale aj z prirodzených dôvodov. No práve fyzický a psychický život človeka, jeho kvalita či nekvalita sa podstatne podieľajú na pozemskom údeli človeka, a ak má človek právo liečiť si boľavý zub, tak má právo, ba priam povinnosť radikálne zasiahnuť do celého chorého tela. Dnes už dochádza na transplantácie, genetické manipulácie, klonovanie, umelé oplodňovanie, eutanáziu a iné podstatné zásahy. Reguluje sa teda už aj smrť, čo je zvrchovane na mieste, lebo práve tu prežíva ešte množstvo falošného, fatalistického pátosu. "Vy musíte trpieť, aby sme my mohli so spokojným svedomím spávať" - taký je napríklad podtext boja proti eutanázii. Dozaista, všetko je riskantné a dá sa kruto zneužiť, riziko však patrí k človekovej tvorivosti. Zneužiť sa dá aj obyčajný kuchynský nôž. Naučili sme sa s ním však žiť, lebo úžitok z neho je väčší ako škoda.

Navyše novovek pretvára aj spoločenské vzťahy, zbavuje sa monarchií a diktatúr, demokratizuje sa, rešpektuje osobnú slobodu, toleruje rôznosť, a jednotu vyžaduje len v životne najdôležitejších vzťahoch. Prirodzene, aj demokracia, a práve ona, sa dá veľmi zneužiť, čoho svedkami sme každodenne. Predsa však jej výhody zase prevažujú.

Myslím, že aj takto alebo podobne sa dá argumentovať proti postojom slovenského KDH. Zákonom povolené interrupcie sa dejú v mene ochrany života a nie na jeho zničenie. Geneticky poškodený plod znižuje jeho kvalitu, napokon, zákon žiadnu ženu nenúti dať si ju aj v takomto prípade previesť. A zákon proti interrupciám vôbec by bol úplne nezmyselný, ba škodlivý, lebo, ako sa na Slovensku otvorene hovorí, podporil by len "interrupčnú turistiku". Účinok by bol asi taký, aký mal prohibičný zákon.

Tento pokrok, zakódovaný kdesi v samom genofonde človeka, sa nedá zastaviť a je nezmyselné stavať sa proti nemu. Oveľa účinnejšie by bolo zamýšľať sa nad zmierňovaním jeho rizík. Robí to však zase len svetská moc, pokrivkávajúci zákon, kým kresťanstvo tu často iba moralizuje a posilňuje tak svoju neblahú povesť brzdy pokroku. Týka sa to predovšetkým katolicizmu, ktorý je voči novoveku zatrpknutý, pretože ho zbavil niekdajšej, stredovekej ideovej a inej nadvlády nad človekom. Cirkev sa nevzdala svojej snahy aspoň o duchovnú jedinovládu, pokladá sa aj naďalej za jedinú reprezentantku pôvodného kresťanstva, dlho odmietala akýkoľvek dialóg s inovercami a ekumenizmus, a tam, kde si doteraz zachovala prevahu, snaží sa čo najviac preniknúť do všetkých oblastí života. Tak aj na Slovensku. Často sa zo strany rozvážnejších ozýva hlasná obava, že sa staneme "farskou republikou". (Narážka na román slovenského prozaika Dominika Tatarku, Farská republika, ako nazval vojnový slovenský štát s katolíckym kňazom-prezidentom na čele).

Jeden fakt tomuto všetkému však navonok odporuje. Aj KDH sa zasadzuje o to, aby sa Slovensko dostalo do Európskej únie; do tej liberalistickej, demokratickej Európy, v ktorej sa katolicizmus tak či onak nemôže cítiť doma. Veď za spomínaného vojnového slovenského štátu slovenskí katolícki teológovia-novotomisti nevedeli novovekej Európe prísť na meno. Odsudzovali "divú slobodu", "zbabylončený dnešok", "demokratizáciu myšlienky", "bes novôt", "kataklizmu duchovných prúdov", novovekú svetskú "komédiu", novoveké "trhovisko", "bláznivé panoptikum" v kultúre, atď. A túžili po "ideovom geocentrizme novej doby", po návrate "do nového stredoveku", žialili za "starou šťastnou Európou", za "krásnou stredovekou kresťanskou Paneurópou". A v tom to môže byť. Tá dnešná Európa nie je kresťansko-katolícka, no po jej politickom zjednotení by azda mohlo dôjsť aj k jej nábožensko-katolíckemu zjednoteniu, k jej rekatolizácii, čím by sa obnovila stredoveká Európa na vyššej úrovni. To sú len moje špekulácie a neviem, či takto uvažuje aj KDH. Dočítal som sa však, že v Poľsku si od zjednotenej Európy sľubujú práve toto. Žeby?

Slovensko žije v týchto dňoch v znamení dôležitej udalosti v živote svojich katolíkov, totiž štátnej návštevy Jána Pavla II. Vláda na to vyčlenila 68 miliónov korún, potom pridala ešte jedenásť, ale to ďaleko zaostáva za požadovanou sumou 270 miliónov korún. Len bezpečnostné opatrenia pohltia niekoľko miliónov. Budú vraj také veľké, že - okrem iného - polícia bude prehľadávať byty s priamym výhľadom na miesto v bratislavskej Petržálke, kde pápež bude slúžiť svätú omšu, a nikto z ich obyvateľov sa vtedy nebude smieť zdržiavať na balkóne. Asi aby nemohol na pápeža strieľať. Je to zarážajúce, ale pochopiteľné. Nik sa už totiž nespolieha na to, že by Najvyšší mal ochrániť svojho pozemského zástupcu sám. Podľa môjho názoru to svedčí zase o tom, že starostlivosť o pozemské veci prenechal len človeku, jeho práci, ktorou si musí pomáhať, ako vie.

Teodor Münz (1926) je filosof a publicista.

Obsah čísla 4/2003


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.