Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2004 > Číslo 2 > Svět v pohybu > Andrej Školkay: Virtuálna reforma STV

Andrej Školkay

Virtuálna reforma STV

Andrej Školkay Andrej Školkay

Nový začiatok sa vyznačoval v prvom rade tzv. fanfarónstvom, tj. neodôvodneným, alebo predčasným chvastúnstvom. Po ročnom krízovom režime, veľkom oddĺžení, výraznom znížení počtu pracovníkov a zvýšení koncesionárskych príspevkov, dosiahnutý výsledok nie je ničím výnimočný, a ako si ukážeme ďalej, program z hľadiska štruktúry a obsahu zďaleka nie je bezchybný. Na druhej strane, ide o prvý seriózny veľký pokus o reformu obsahu vysielania a vnútorných štruktúr Slovenskej televízie založených na nových manažérskych princípoch.

Ak 11. 1. 2004 riaditeľ STV vyhlási v priamom vysielaní "svojej" STV, že zmena STV, tak ako je nastavená, bude inšpirovať aj ostatné verejnoprávne televízie (presný citát: "Tento model preberú všetky verejnoprávne televízie v Európe. Je to jediná možnosť"), tak to je najskôr dôkazom toho, slušne naformulované, že Richard Rybníček vôbec nemá čas, alebo záujem sledovať, čo vysiela zahraničná "konkurencia". Alebo, ako to "natvrdo" sformuloval Peter Malec (osobná korešpondencia), ide o "demagógiu najhoršieho razenia."

STV zmenila vonkajšie znaky svojho imidžu: farbu a tvar označenia televíznych programov, mikrofónov, spravodajského štúdia, predelov medzi reláciami atď. Použilo sa nové tzv. virtuálne štúdio. Možno by bolo dobré vysvetliť v osobitnej relácii niektoré zmeny. Napríklad by ma zaujímal výber dosť "divokých" farieb na označenie obidvoch programov. Súčasná "jednotka" a "dvojka" sú ťažko na prvý pohľad identifikovateľné ako Slovenská televízia a dokonca sa môžu zamieňať za iné televízne stanice. Zmena bola potrebná, ale uskutočnená zmena je z hľadiska farebnosti ale aj tvarov málo zosúladená.

Aká je zmenená forma a obsah hlavnej spravodajskej relácie, nosnej relácie každej televízie slúžiacej verejnému záujmu? Hlásateľ/ka spravodajstva sedí za stolom v tvare akejsi pyramídy a miestami sa úplne stráca v diaľke. Vedel by som si predstaviť aj lepšie riešenie. Celkový dojem zo spravodajstva výstižne zhodnotila Miroslava Kodoňová v Slove (č. 2, 2004), podľa ktorej Rybníček stavil na virtuálnu realitu. "Dal zasadiť obsahom nezmenené, naďalej chudobné spravodajstvo, ťažisko verejnoprávnosti, do akéhosi domácky poňatého matrixovského, farebne dosť agresívneho prostredia…" Podľa Andreja Maťašíka (Nový deň, 17. 1. 2004) spravodajstvo STV je napriek kúpeniu virtuálneho štúdia horšie, studené a namiesto objektívnosti ponúka sterilnosť. Nedá sa nesúhlasiť s týmito názormi.

STV vlastne skopírovala programovú štruktúru českej, rakúskej, nemeckej a britskej verejnoprávnej televízie. To nám nakoniec oznámil aj člen manažmentu Branislav Záhradník. Vysielacia štruktúra obidvoch programov nie je ale úplne dôsledná. Pravda, treba priznať, že ani ostatné televízie slúžiace verejnosti nemajú úplne dôsledne vyprofilované obidva programy.

V zásade, môžeme sa tešiť najmä na ročné a staršie zahraničné hrané filmy a dokumenty a ešte staršiu domácu produkciu. Niektoré z týchto starších diel boli odvysielané už v prvé večery "novej STV". Bez vlastnej tvorby to jednoducho nepôjde. Čo sa vlastne rok chystalo? Nosnými programami televízie slúžiacej verejnému záujmu by malo byť spravodajstvo, publicistické relácie a kvalitná domáca dokumentárna a filmová produkcia. Je pripravená? A budú na ňu peniaze? Zatiaľ to vyzerá tak, že "dvojka" bude príliš často reprízovať archív STV.

Razantne propagované "talkshow" s dvoma milými, ale inak ničím iným nevynikajúcimi moderátorkami ako nosnými piliermi STV pripomína skôr paródiu na službu verejnosti. Podľa Evy Čobejovej (Domino fórum č. 2, 2004) v takejto ľahko zábavnej podobe je to program hodný komerčnej televízie, ale aj komerčná televízia bola v podobnom programe menej povrchná. Nuž veru áno, keď som si náhodou pozrel jednu z prvých relácií Talkshow Andrey Vadkerti, tak ako téma boli blondínky. Nevymýšľam si, skutočne boli pozvané blondínky, aby nás informovali o svojej pozitívnej diskriminácii v spoločnosti. A keď Vadkerti nám oznámila, že o dvesto rokov blondínky nebudú, tak som okamžite prepol na iný kanál - tak dlho žiť veru nebudem… Okrem toho som nevedel, čo je ešte pravda, a čo už humor.

STV ponúka diskusnú reláciu moderovanú mimoriadne schopným, ale ideologicky jasne vyhraneným moderátorom. Väčšina doteraz odvysielaných relácií bola ideologicky jednostranná. Štefan Hríb si očividne vyberá za partnerov do diskusie svojich kamarátov a známych. Hlbší "ponor" z hľadiska výberu účinkujúcich a prediskutovania načrtnutých tém nie je potom, pochopiteľne, možný. Prvý program STV sa medzitým mení na obdobu Markízy alebo Joj, s niekoľkými staršími "kinohitmi". Na takúto "zmenu" bolo treba čakať celý rok? Iste, v porovnaní s predchádzajúcim rokom to je neuveriteľný rozdiel, ale nejde o nič "extra" v porovnaní so susedmi. Samozrejme, pre divákov, ktorí nemajú na výber z ponuky káblovej televízie, alebo nežijú v pohraničných oblastiach, prípadne nemajú možnosť príjmu Markízy alebo Joj, ide o prevratnú zmenu. Lenže takých je už na Slovensku veľmi, veľmi málo.

Už dnes môžeme skonštatovať, že bolo lepšie reformovať program STV postupne a bez vyvolávania zbytočne prehnaných očakávaní. Fanfarónstvo, ak sa mieša s polopravdami, nie je cesta k úspechu, dokonca nie ani na Slovensku. Veď čo si máme myslieť o dočasnej "indispozícii" riaditeľa STV, ktorý zabudol, že podpísal zmluvu za takmer desať miliónov korún? Alebo o vyhlásení člena manažmentu Branislava Záhradníka, ktorý tiež povedal len polopravdu o nákladoch na "nový začiatok". To potom obhajoval tým, že: "Nevedel som, že vás zaujíma všetko…" (Pravda, 8. 1. 2004, s. 1). Nuž, ktovie čo ešte a prečo nám títo reformátori taja, alebo prečo hovoria polopravdy. Nakoniec, STV už odvysielala aj "príjemné pocity" z vymysleného príbehu Pošta pre Teba. Aspoň tu sa potom ospravedlnila.

Riaditeľ STV žiada o trpezlivosť, novým reláciam a moderátorom "treba dať šancu." Takáto požiadavka by bola v poriadku, ak by sa začalo vysielať nečakane, bez dostatočného času na prípravu. Ale skutočne nechápem, prečo si to nevyskúšali pokusne predtým? Mali na to predsa rok času...

Najmä však, čo skutočne nové, originálne prináša STV v porovnaní s ostatnými televíziami? Jedným slovom - málo, ak vôbec niečo. Ako výstižne napísal Jozef Švolík (Pravda, 10. 1. 2004), treba žasnúť nad tým, ako vedenie STV ukazuje svoju spokojnosť s tým, čo "nové" prinieslo na obrazovky. "Pritom ide o kopírovanie relácií iných (aj komerčných) staníc", oprávnene dodáva Švolík.

Čo sa dá hodnotiť pozitívne, tak športové správy, až na novú "hviezdu" Ľubicu Kostercovú. V zásade pozitívne sa môže hodnotiť aj relácia Reportéri. Dobrá je aj relácia Super kvíz, až na výhradu, že nejde o nič originálne. Vcelku obstojná je relácia Anjeli strážni. Peter Takáč v Slove (č. 2, 2004), oprávnene pozitívne hodnotí aj predpoklad, že "pravdepodobne aspoň raz v týždni si v najbližších týždňoch nájde každý koncesionár ten svoj film na STV". Uvidíme ale, ako dlho...

Nepochybne, treba oceniť reformné úsilie nového manažmentu. Lenže, samotné úsilie nestačí. Ako napísal Peter Malec, "Richard Rybníček do STV priniesol nie nového ducha, ale nové ligotavejšie pozlátko založené na bombastickej sebachvále." Dá sa tiež bohužiaľ súhlasiť s Petrom Malecom, že nový riaditeľ STV fungovaniu televízie ako média málo rozumie. Kto neverí tomuto hodnoteniu, nech sa riadi radou Jozefa Švolíka (Pravda, 10. 1. 2004): "Hodnoťte aj podľa vlastného úsudku, či nás programy STV obohacujú, alebo či sú iba ďalším ohlupujúcim zlodejom času."

Celkovo sa môže doterajšia reforma označiť za virtuálnu, a to v obidvoch pôvodných významoch tohto slova: po prvé ako potenciálna, a po druhé ako veľmi malá z hľadiska originálnosti (v komparatívnom rámci). Riaditeľ STV síce obhajuje svoju reformu, ale súčasne nám sľubuje nový druhý začiatok, tentoraz od septembra 2004. Keď uvidíme, potom posúdime.

Andrej Školkay (1965) je mediální analytik, vysokoškolský učitel a nezávislý novinář. Text vydalo Slovo. Spoločensko politický týždenník 21. ledna 2004. Pro Listy jej autor aktualizoval.

Obsah čísla 2/2004


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.