Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2006 > Číslo 3 > Peter Káša: Začali vychádzať Višegrádske zošity

Peter Káša

Začali vychádzať Višegrádske zošity

Ústav Slavistiky a strednej Európy vznikol ako jedno z prvých vedecko-pedagogických pracovísk na obnovenej Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity, ktorá sídli v malebnej lokalite Pilíšska Čaba medzi Budapešťou a Ostrihomom. Štúdium i vedecký výskum sa orientuje na spoznávanie a skúmanie stáročných kultúrnych vzťahov a väzieb nielen v rámci historického Uhorska, ale aj širšie chápanej strednej Európy. Popri tradičných filologických odboroch sa nedávno otvorila aj na nová špecializácia Stredoeurópske štúdie, zamerané najmä na štúdium spoločenských, politických a ekonomických otázok a pro­blémov nášho regiónu. Pracovisko má vybudované veľmi dobré kontakty s po­dobnými inštitúciami v  Brne, Lubline, Trnave a v Pre­šove. O aktivitách tohto mladého tímu hovoria vedecké konferencie, medzinárodné sympóziá i publikácie, z ktorých dve teraz v krátkosti predstavíme.

Prvá, tematicky i obsahovo rozsiahlejšia publikácia, ktorá je koncipovaná ako mo­derná vysokoškolská učebnica, ponúka informatívne pestré a vedecky fundované texty pre bu­dúcich historikov, sociológov, kulturológov i politológov. Jednotlivé štúdie sa navzájom dopĺňajú a rozvíjajú, čím vzniká ­pestrofarebné a relatívne kompaktné stredoeurópske ­textové tkanivo v synchrónnom i diachrónnom zmysle slova. Zložité geopolitické a sociokultúrne súradnice sa tu predstavujú ako možný dô­sledok či výsledok tisícročných historických a spoločensko-politických peripetií, etnických, konfesionálnych a civilizačných konfliktov, ale aj etnokultúrnych interferencií a symbióz. „Ide nám o obraz realistickej strednej Európy, zbavenej predsudkov a myšlienkových stereotypov,“ konštatuje v úvode dr. László Marácz z Amsterdamskej univerzity a Csaba Kiss Gy. v doslove zdôrazňuje, že „… dnes sa opäť musíme naučiť mená zabudnutých krajinných oblastí, etnických skupín. Ukázalo sa, že počas a popri procesoch národ­noštátnych homogenizácií (čo ­výrazne negatívne prehĺ­bi­la tota­lit­ná diktatúra) zo­stali ešte regióny s odliš­nou kultúrnou a hospodár­skou tradíciou a s jedinečnou ­jazykovo-náboženskou štruktúrou“. Pokúša sa o to tridsaťpäť štú­dií, rozdelených do štyroch podkapitol: Kultúrne a náboženské tradície strednej Európy, Kľúčové momenty ná­rodného vývinu, Regionálne povedomie, vnímanie tzv. malých vlastí a krajových zvláštností a Zlo­mové udalosti po roku 1989 v zr­kadle volebných výsledkov.

Štúdie mapujú stredoeurópsky priestor s priľahlými regiónmi najmä na Balkáne. Aj problém Slovenska, Slovákov a slovenskosti sa otvára v rozličných kultúrnych i štátnopolitických súvislostiach (Uhorsko, Rakúsko, Československo). Popredný maďarský etnológ a kulturológ László Kósa sa zamýšľa nad problémom tzv. národnej martyrológie, vyplývajúcim z pocitu historických krívd, ktorý je v stredoeurópskem kontexte veľmi frekventovaný a hlboko zakorenený v národnom vedomí takmer všetkých etnických komunít. Tu nepomôžu „eurodirektívy“, iba permanentný kultúrny dialóg, mlčanie a obchádzanie „národných tráum“ by totiž mohlo byť nebezpečnejšie, ako to zdanlivo vyzerá, pripomína L. Kósa.

O multietnickom a multikultúrnom charaktere Slovenska píšu mladý maďarský historik a slovakista B. Ábrahám a etnografka M. Dubayová, ktorá etnologickými i sociolo­gickými argumentmi predstavuje slovenský kultúrny priestor ako priesečník viacerých etník, konfesií a relatívne autentických a autonómnych regionálnych spoločenstiev.

Nemenej zaujímavé sú aj príspevky o histórii a kultúre Rusínov a ich problematickej identite, o Malopoľskom regióne, historickej „Haliči“, ktorá je pre historikov a etnológov skutočné „laboratórium strednej Európy“. Podobne ako Spiš, kde stáročia spolunažívali Slováci, Poliaci, Nemci, Maďari, Gorali a Rusíni, a to rovnako mešťania i šľach­tici, pastieri a sedliaci.

Problematiku „českých zemí“ analyzuje mladý maďarský historik a politológ I. Halász, ktorý svoj projekt prehľadne a sys­tematicky rozdelil do troch častí: Zrod českého národného vedomia a jeho špecifiká (vychádza najmä z prác J. Kořalku a J. Raka), Morava – existujúca „země“, ktorá nie je (prehľad historických peripetií ukončil prekladom brilantnej eseje J. Skácela „o moravskom tichu“, ktorá odznela vo Vilenici v roku 1988) a Zlo­mové miesta a regionálne súvislosti českého politického systému po roku 1989 (načrtáva genézu i aktuálny stav).

Druhá publikácia, ktorej vydanie podporil Medzinárodný višegrádsky fond, otvára novú sériu tzv. Višegrádskych zošitov, ktorých obsahová náplň sa zameriava najmä na aktuálnejšie spoločensko-politické otázky v kraji­nách V4 a širšej stredovýchodnej Európy. Súbor štúdií o vzťahoch „spoločnosti a cirkvi“ obsahuje deväť, zväčša politologicky zameraných, príspevkov, ktoré symbolicky uvádza historik I. Bertényi. Vo svojom príspevku zrekonštruoval „emblematické“ stretnutie troch kráľov – Jána Luxemburgského, Karola Róberta Kazimíra Veľkého – na hrade Višegrád na jeseň roku 1335. V prí­spevku naznačuje, že integračné tendencie majú v strednej Európe tradíciu a kontinuitu, čo v iných súvislostiach potvrdzuje aj príspevok maďarského polonistu a cirkevného historika P. Illésa O stave cirkví v strednej Európe na prahu vstupu do EÚ. Áno či nie pre Európu, takto nazval svoje analýzy poľský politológ G. Dobroczyński, ktoré sú zaujímavé minimálne z dvoch aspektov. Osvetľujú nezastupiteľnú rolu poľskej katolíckej cirkvi a pápeža Jána Pavla II. v prelomovom desaťročí 1980–1990, ale signalizujú aj „nejasnosti a neistoty“, ktoré vniesli do spoločenského života radikál­nejšie katolícke kruhy. Slovenské súvislosti a paradoxy, ktoré sú v mnohých znakoch podobné poľ­ským – masové deklarovanie katoli­cizmu sa nevylučuje s občianskou náchyl­nosťou na populistickú demagógiu (HZDS, Smer, SNS…) – analyzujú príspevky J. Buzalku: Viera v časoch postkomunizmu a I. s.Halásza: Slovenskí kresťanskí demokrati a európska integrácia.

O podobných otázkach premýšľa aj publicista V. Petr Kolář v príspevku Cirkev v českej spoločnosti a zjednotená Európa a brnenský sociológ P. Fiala, ktorý síce píše o premenách českej katolíckej cirkvi po roku 1989, ale na­črtáva aj širšie kultúrno-historické súvislosti. Za kľúčový považuje zlom po roku 1918, keď pod tlakom ľavicového liberalizmu bola katolícka cirkev vysunutá na okraj spoločenského života a zatlačená do obrannej pozície. Tento stav potvrdila a posilnila komunistická ideológia. Prvá vlna „obnovy a obrody“ českej katolíckej cirkvi, ktorá bola sprevádzaná mnohými problémami, však už opadla a rolu kardinála F. Tomáška a biskupa V. Malého dnes preberá T. Halík. Tieto súvislosti a dilemy českej katolíckej cirkvi po roku 1989 zaujali aj historika J. Hanuša.

Obidve publikácie sú napísané v maďarčine pre maďarských odborníkov a študentov. Ja osobne som rád, že si v nich môžem kedykoľvek zalistovať, ale  bol by som ešte radšej, keby sa podobné „susedské“ publikácie intenzívnejšie objavovali aj v slovenských verziách, lebo bez týchto širších znalostí sa značne ochudobňuje štúdium histórie, kulturológie a  politológie na našich vysokých školách.

Nemzeti és regionális identitás Közép Európában (Národné a regionálne identity v strednej Európe) Piliscsaba, Pázmány Péter Katolikus Egyetem 2004, Red. Ábrahám, B. – Gereben, F. – Stekovics, R., 548 s.

Egyház és társadalom a visegrádi országokban a rendszerváltás után (Vzťah cirkvi a spoločnosti v štátoch višegrádskej štvorky po spoločenských zmenách). Prvý zväzok série Višegrádske zošity, Piliscsaba Pázmány Péter Katolikus Egyetem 2004, Red. Illés P.A. – Halász, I, 117 s..

Peter Káša (1963) je literární historik a publicista. Přednáší dějiny západoslovanských a středoevropských literatur na FF Prešovské univerzity. Byl lektorem slovenského jazyka a kultury na Varšavské univerzitě, nyní působí jako lektor na Katolické univerzitě v Pilíšské Čabě v Maďarsku.

Související články

Adam Michnik: Vztek a hanba, smutek a hrdost

Anna Wolff-Powęska: Svádění Evropy

Václav Burian: Polská kontinuita, česká diskontinuita?

Obsah Listů 3/2006


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.