Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2008 > Číslo 2 > Marián Hatala: Koľko centimetrov má slovenský meter?

Marián Hatala

Koľko centimetrov má slovenský meter?

Slovensko nemá rado sebareflexiu. Bráni sa jej. A aby sa mu ľahšie bránilo, cvičí sa vo zvyku uplatňovať výlučne domáce parametre na všetko, čo sa práve pomeriava. Pokusy sa opakujú tak dlho, kým nenastane zdanie splývania a domáce parametre sa nezačnú na nerozoznanie podobať na európske, ktoré Slovákom ešte stále otĺkajú o hlavu tí lepšie a dlhšie osvietení západoeurópania.

Nedávno premiér R. Fico potvrdil, že vláda presadzuje bývalého ministra obrany F. Kašického na post veľvyslanca Slovenska pri NATO. Toho istého Kašického, ktorý svojho času odstúpil z ministerského postu po predražených miliardových tendroch na upratovanie. Vláda promptne odoslala návrh na nového veľvyslanca prezidentovi, nech rozhodne a tohto v súčasnosti len zamestnanca ministerstva zahraničných vecí vyšle na skusy do sveta, lebo ak je dobrý u nás, musí byť rovnako dobrý aj hen v Bruseli. Nad takýmto súčtom mravného relativizmu a predpo­kladanej neiformovanosti vysokých úrad­níkov EÚ sa možno iba trpko pousmiať a súhlasiť: Áno, v Bruseli sotva majú taký poriadok, aby nepotrebovali poupratovať.

Mimochodom, tých zopár demisií slovenských súčasných politických špičiek má na svedomí všade obsmŕdajúca a všetko oňucha­júca svorka senzáciechtivých novinárov.

Zákon na ochranu nedotknuteľných?

Ukazuje sa, že imunita a intimita predstavite­ľov terajšej politickej špičky“ je stále nedosta­točná. Pre spôsoby, metódy i ciele vládnutia práve úradujúcej trojkoalície Smer-HZDS-SNS by sa totiž najviac žiadal pendant v podobe štatútu nedotknuteľnosti ich nositeľov. Najvyšší reprezentanti vlády vidia vo väčšine médií úhlavného, priam triedneho nepriateľa, nie toho, kto si zo zákona plní povinnosť pravdivo a včas informovať, a takto sa spolupodieľa na upevňovaní demokratických zásad v spoločenskom živote krajiny. Keď nieto pomoci, najväčšou pomocou býva svojpomoc. Najnovšie ňou akiste je i tlačový zákon, predkladaný vládnou trojkou a pripravený ministrom kultúry M. Maďaričom. Akoby pochádzal rovno z úradu ideológie a propagandy, ktorý chce, musí mať médiá pod kontrolou. Autori zákona dôvodia, že im ide o ohajobu práva na opravu a práva na odpoveď ako, že sú to opatrenia v prospech obyčajného, radového „bezmocného“, ľavicovo-populistickou vládou vo všetkých pádoch skloňovaného občana. Ibaže ustanovenia obsiahnuté v návrhu zákona vytvárajú neprimerane veľký priestor pre právo na opravu a odpoveď. Podľa nich právo na odpoveď prislúcha dotknutej osobe aj v prípade zverejnenia pravdivej informácie. Takéto právo majú, pravdaže, štátne a iné verejné orgány, čo podstatne zvyšuje rizko zneužitia, pričom redakcia nesmie na zverejnenú odpoveď reagovať.

Len nech si mentorujú a monitorujú!

Novinári, niektoré mimovládne organizácie a OBSE hovoria o obmedzovaní slobody slova, nemecký ľudovecký europoslanec a pod­predseda zahraničného výboru EP M. Gahler považuje návrh zákona za útok na slobodu tlače, občianske práva, na základné princípy demokracie, a znepokojuje ho vlažne oficiálne stanovisko hovorcu výkonného orgánu EÚ: „Situáciu monitorujeme.“

Vo Ficovom, Mečiarovom a Slotovom preklade z nemčiny do slovenčiny takýto stav vecí znamená asi toľkoto: Len nech si mentorujú a monitorujú! V čase Mečiarovho vládnutia nám posielali demarše, vylúčili nás z prístupového procesu do EÚ, a predsa sme dnes jej plnoprávnym členom, ktorý nemá najmenšie problémy s plnením maastrichtských kritérií a ktorý už v januári 2009 prijme euro, čo bude znamenať stabilitu a ďalší ekonomický rast krajiny. My, vláda, budeme pokračovať vo „fiškálnej konsolidácii“ a po zavedení eura prijímať „vážne sociálne opatrenia“. A deficit štátneho rozpočtu v roku 2010 stlačíme na 0,8 percenta HDP. Nás sa zdražovanie nedotkne, a ak sa nám doteraz nepodarilo primäť k poslušnosti Slovnaft a znížiť ceny benzínov, určite budeme „regulatívnymi mechanizmami“ kontrolovať neodôvodnené zvyšovanie cien „12 až 15 základných potravín“. Nám nehrozí taká dramaticky vysoká inflácia, aká je v Slovinsku, a ak nás EÚ vyzve, aby sme viac šetrili v rozpočte a zabezpečili vyššiu konkurenciu medzi hypermarketmi, nebudeme viac šetriť a nič nebudeme zabezpečovať. Ak sa raz dostaneme do eurozóny, už nás z nej nik nevystrnadí!

Agónia opozície

Sebavedomie vlády má reálne podlažie, ­odvíja sa od naskrze sľubných vývojových ukazovateľov: 1) Ficov Smer-Sociálna demokracia má konštantne vysoké preferencie. 2) Strane obnovili členstvo v Strane európskych socialistov. 3) Stav domácej opozície je kritický, ba havarijný.

Pristavme sa pri bode 3 a pripomeňme, že prezídium najsilnejšej opozičnej strany SDKÚ najprv odsúdilo, vzápätí zo svojich radov vylúčilo štrnástich kritikov vedenia a následne rozpustilo miestne zväzy strany v Bratislavskom kraji, kde SDKÚ v posled­ných parlamentných voľbách podporilo 38 percent voličov (celoslovenská podpora predstavovala len niečo nad 18 percent)… Proti sebe sa na chvíľu postavili rebeli, kritizujúci Dzurindov štýl politiky a stagnáciu voličskej priazne, a dzurindovci, tvrdiaci, že rebélia Štrnástky len zakrývala jej pokus rozbiť nezávislé zamestnávateľské zväzy a vytvoriť provládne, teda kolaborovať s Ficom. Nech už by bola pravda na tej či onej strane alebo uprostred, faktom zostáva, že Dzurindovi sa dlhodobo nedarí riešiť hlavný problém strany, a ním je účinná alternatíva voči Ficovej vláde. Tento politický dlh už narastá o úroky z neplnenia úlohy, ktorú od najsilnejšieho oponenta právom očakávala občiansky zrelšia a demokraticky citlivejšia časť obyvateľstva. Právom sa natíska otázka, či strana zmnoží a revitalizuje vlastné štruktúry do budúcich regionálnych a komunálnych volieb, či si vôbec udrží existujúci vplyv v samosprávach.

A aby opozičnej agónie nebolo málo, aj KDH ohlásilo odchod štyroch svojich poslancov, ktorí sa rozhodli založiť si vlastnú Konzervatívnu stranu. Ak uvážime, že hlavnou agendou tretieho do partie – Strany maďarskej koalície – sú po výmene jej predsedu už len národnostné témy, súčasný stav opozície možno nazvať výzvou Ficovi, aby so svojimi predtanečníkmi a roztlieskavačmi hromadil ešte viac politickej a ekonomickej moci a aby tak robil ako dosiaľ – bezohľadne.

Blúdenie a bludy

Sebavedomie a bohorovnosť súčasnej vládnej garnitúry robí divy s metrom, ktorým sa má konečne pomeriavať aj naša minulosť. Tu sa odfaklí centimeter, tam sa odfaklí centimeter… A výsledok? Nové učivo z dejepisu pre základné školy tvorí historik, ktorý bagatelizuje úlohu J. Tisa pri deportáciách 70 000 slovenských Židov do koncentračných táborov. Je šéfom predmetovej komisie a v alternatívnej učebnici Slovensko v 20. storočí pre posledný ročník základných škôl tvrdí, že prvý slovenský prezident o prípravách na odsun slovenských Židov nevedel, že išlo o Tukovu a Machovu dohodu s Nemeckom, bez vedomia prezidenta a ostatných členov vlády.

Čo tam po tom, že ešte pred tým, ako odišiel prvý transport zo Slovenska (25. marca 1942), rabíni Tisa v memorande datovanom 6. marca 1942 upozornili na dôsledky deportácií, na to, že pôjde o fyzické zničenie Židov na Slovensku. Čo tam po Tisovom prejave na cirkevno-národnej slávnosti Nanebovzatia Panny Márie v Holíčí z augusta 1942, v ktorom je reč o potrebe zbaviť sa večného nepriateľa!

Meter je raz nastavený a jednostaj sa vracia refrén z úvodu úvahy: Slovensko nemá rado sebareflexiu. Bráni sa jej. Viac vlastenectva a pozitívny vzťah k národu, čiže to, čo budú čoskoro obsahovať aj nové učebné osnovy a Štátny vzdelávací program z dielne SNS a Matice slovenskej, znamená, že tí, čo nevidia a nepočujú, budú ostatným vytierať zrak a sluch, celkom ignorujúc povedzme poslednú správu amerického ministerstva zahraničných vecí o stave ľudských práv v roku 2007. Podľa nej na Slovensku „rastie podpora fašistického slovenského štátu z obdobia druhej svetovej vojny, ktorý umožnil deportáciu desaťtisícov slovenských Židov do koncentračných táborov“.

Otázka Odkiaľ a kam kráčame? má na Slovensku skôr podobu odpovede Odkiaľsi, kamsi. Minulosť je nejasná, budúcnosť neurčitá, vedomie širších súvislostí hmlisté, inými slovami – ideálne podmienky trebárs na oslavu 15. marca na jednom z bratislavských cintorínov, kde si možno pripomenúť 69. výročie vzniku vojnového Slovenského štátu pri hrobe vtedajšieho prezidenta. S kým? So Slovenskou pospolitosťou, ktorú už nemožno obviňovať z pravicového extrémizmu a ktorú súd už nemôže zakázať, lebo tá nie je viac politickou stranou, ale občianskym združením. Pre istotu. Na takýchto oslavách sem-tam počuť, že „vojnový slovenský štát vznikol z vôle slovenského ľudu a slovenského národa“.

Bože, ak je toto vôľa slovenského ľudu a národa, nech sa nedeje.

Marián Hatala

Obsah Listů 2/2008
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.