Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2008 > Číslo 3 > Zuzana Szatmáry: Vždy je nejaká doba

Zuzana Szatmáry

Vždy je nejaká doba

Môj mladý otec sa skrýval za bratislavského vojnového pogromu po povalách starého mesta. Mama sa po potlačení povstania skrývala ako slúžka s krížikom v liptovskej krčme. Naša hausfrau, bratislavská Nemka frau Karolína, ktorej Nemci odvliekli so sebou štyri deti, lebo bola prešpurácka robotníčka bez topánok z cvernovej továrne, sa za pogromu na Nemcov v roku 1945 skrývala v Šaštíne. Už o svojich deťoch nikdy nepočula. Povojnové pogromy na šľachticov a ich kaštiele priniesli do sedliackych domácností benátske zrkadlá a damaškové periny. Jedno také zrkadlo mi hrdo ukázala babka mojej kamarátky v pálfyovskej dedine. Bola taká doba.

V jednej z horehronských kroník možno čítať toto: Kráľovská lesná komora rakúska sa rozhodla osídliť neobývaný Horehron nemeckými a švajčiarskymi drevorubačmi. Prišli celé rodiny a za nimi prišli židovskí obchodníci. Keď sa im začalo dariť „presťahovali sa zo zadných izbičiek do predných a polepšili si. Ľud sa nahneval, zobral vidly a Židov pobil a vypálil“. Bola taká doba.

V auguste, keď v našej zemi začala sovietska okupácia, som ako študentka a priemerne poslušná dcéra roznášala poloilegálny Kultúrny život, a keď ma medzi prvými vyrazil známy pokrokový dramatik, ponáhľala som sa nakúpiť, čo sa ešte v okupačnej a prirodzenej nákupnej panike dalo. Otec, šéfredaktor a intelektuálny protagonista fantazmagorickej túžby po socializme s ľudskou tvárou, totiž ukryl u nás doma ruskú lekárku z fakultnej nemocnice, lebo v jej kolegoch lekároch sa ozvala zúrivá odvaha predkov a chceli ju lynčovať. Lekárka kedysi predtým svadbou unikla zo sovietskej totality a dlhé roky bola vzhľadom na relatívny uhol pohľadu šťastná v onej nemocnici a v krajine, ktorej úsmev na ľudskej tvári častejšie pôsobil na skeptikov ako úškľabok. Sedela po rušné dni v mojej izbičke pri kuchyni, počúvala tanky zo Štefánikovej ulice a toľko sa ospravedlňovala, až jej otec, keď sa na chvíľu objavil doma z redakcie, dovolil navariť obed, aby už prestala s pocitom menejcennosti. Bola taká doba.

Pár rokov po páde komunizmu som schovávala u seba arménsku rodinu, ktorú mi doviedol bývalý eštébák. Jeho otec partizánčil s otcom jedného z rodiny. Eštébák nevediac, na koho sa v novej demokracii, ktorá neuznala vojnu v Náhornom Karabachu za vojnu a ani genocídu Arménov za genocídu, sa v temnej noci s nimi pobral za mnou, lebo vraj hľadal v starých spisoch a spolieha sa na mňa ako spoľahlivú osobu.

Bola taká doba, vravia ľudia, keď vysvetľujú sami seba, keď sú mnohé charaktery nezlomné, lebo sú pružné, aj keď sú hrdinovia, ak nejakí sú, na obtiaž. Áno, vždy je nejaká doba. Áno, ako by povedal Kazateľ, bol čas nádeje, bol čas sklamania, bol čas jednej z mnohých okupácií, bol čas mlčania, bol čas šepotu, bol čas lynčovania aj čas eufórie aj čas sklamania. Nič nové pod slnkom – vždy sa budeme vysvetľovať, svietiť si dozadu na naše skutky a ozvláštňovať a zvýznamňovať svoje konanie aj nekonanie. Ako povedal argentínsky podnikateľ, môj spolužiak, kolegovi filmárovi do dokumentu o auguste 1968: Odišiel som na Západ na protest proti sovietskej okupácii. Veď hej.

Včera ma zavolali k Čečencovi, ktorý sa skrýval, lebo moja republika ho mieni vydať Rusom napriek dôkazom v prospech získania politického azylu. Veď hej. Vždy je nejaká doba.

Zuzana Szatmáry je sociologička, prekladateľka, publicistka, poetka. Žije v Bratislave. Je riaditeľkou Nadácie Charty 77 – bezplatnej právnej občianskej poradne.

Obsah Listů 3/2008
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.