Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2008 > Číslo 6 > László Vincze: Fínsko a švédsky jazyk v zdravotníckych zariadeniach

László Vincze

Fínsko a švédsky jazyk v zdravotníckych zariadeniach

Jeden z najhodnotnejších modelov ochrany menšiny v Európe funguje vo Finsku. Fínsko bolo šesto rokov súčasťou Švédska, potom v dôsledku Napoleonových vojen sa stalo súčasťou Ruska a – prvýkrát vo svojej histórii –samostatnosť získalo v roku 1917. Z 5,2 milióna obyvateľov Fínska je dnes 285 tisíc (5,5 %) Švédov. Švédština je preto druhým úradným jazykom.

Podľa fínskeho jazykového zákona sú obce, kde 8 % obyvateľstva alebo 3000 osôb má druhý úradný jazyk štátu ako materinský, úradne dvojjazyčné a v týchto obciach v podstate všetko funguje dvojjazyčne. Na demonštráciu toho, že jazykový zákon sa uplatňuje v praxi do poslednej litery, slúži príklad Vantaa. Zo 185 tisíc obyvateľov mesta tvoria Švédi len 3 %, no keďže ich počet presahuje hranicu troch tisíc, v meste funguje dvojjazyčnosť v plnej miere. Podobná situácia je aj v 160-tisícovom meste Turku, kde žije 8000 Švédov. Ale situácia je zaujímavá aj v obciach Närpes či Korsnäs na západnom brehu Fínska, kde fínske obyvateľstvo nedosahuje ani osempercentné či tritisícové zastúpenie, a preto – lebo obidva oficiálne jazyky majú tie isté práva – v týchto obciach úradným jazykom je len švédština. Oplatí sa spomenúť ešte obec Lojo v bezprostrednej blízkosti Helsínk, kde zloženie obyvateľstva nespĺňa požiadavky dvojjazyčnosti – tak málo Švédov tam žije – ale vedenie sa rozhodlo, že mestečko bude fungovať dvojjazyčne. Odôvodnili to úctou k Švédom žijúcim tu v minulosti, respektíve kultúrnou bohatosťou, vyplývajúcou z dvojjazyčnosti.

K jazykovým právam patrí ešte jedna veľmi vážna inštitucionálna sústava: vo Fínsku je švédska cirkevná župa, švédske kasárne, švédske súdy, švédska polícia a sú tri štátom dotované a dve súkromné univerzity či vysoké školy s vyučovacím jazykom švédskym. A rovnako dôležitým faktom zostáva, že v krajine tisícich jazier sa deti tak fínske, ako aj švédske už na základnej škole učia rovnako jazyk druhej skupiny.

Najdôležitejšia politická organizácia fínských Švédov je Švédska ľudová strana, ktorá je nepretržite od roku 1979 členom vlády. Ale dôležitou inštitúciou je aj Švédske ľudové zhromaždenie. Je to inštitúcia na ochranu jazyka, ktorá sleduje, ako sú jednotlivé pasáže jazykového zákona uvedené do praxe, resp. kde je treba zjednať nápravu.

Napriek mnohým právam problémy občas majú aj fínski Švédia. Jeden z najdôležitejších jazykovopolitických a menšinovopolitických problémov, ktorý vo Fínsku medzi švédskou menšinou najviac rezonuje, je stav švédskeho jazyka v zdravotníckych zariadeniach. Touto témou sa takmer dennodenne zaoberá švédska tlač vychádzajúca vo Fínsku a taktiež sa tým zaoberajú švédske politické organizácie tejto severskej krajiny. Stane sa napríklad, že niekoho po operácii zobúdzali po fínsky, alebo niekto si nevedel zapamätať inštrukcie lekára, nakoľko boli podané vo fínskom jazyku.

Väčšinu problémov môžeme zhrnúť do nasledovných bodov:

1. Zákon (424/2003) o povinných jazykových znalostiach štátnych úradníkov nehovorí o jazykových znalostiach pracovníkov v zdravotníctve.

2. Podľa údajov Fínskej lekárskej komory toho času vo Fínsku pracuje ca 700 švédskych lekárov, čo je len 4,2 % všetkých lekárov vo Fínsku. Ďalších 150 švédskych lekárov pochádzajúcich z Fínska pracuje vo Švédsku, resp. v Nórsku. Čo znamená, že pomer Švédov medzi lekármi je oveľa nižší ako v celej fínskej spoločnosti. (Na lekárskej fakulte Helsinskej univerzity sa každoročne otvárajú triedy s vyučovacím jazykom švédskym pre 30 poslucháčov medicíny.)

3. Vo veľkomestách je pomer švédskeho obyvateľstva veľmi nízky a tým, že tých málo lekárov (zdravotníckeho personálu) pracuje roztrúsene v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach, často sa stáva, že švédskí pacienti s nimi len zriedka prídu do kontaktu.

4. Dôležitým prvkom je okrem toho vzrastajúci vplyv angličtiny na celom svete. V predošlých rokoch drvivá väčšina populácie vo Fínsku ako prvý cudzí jazyk používala švédštinu, no v súčasnosti ju vystriedala angličtina.

5. Nakoniec, v posledných rokoch do Fínska prichádza čoraz viac emigrantov a aj v zdravotníctve ich pracuje čoraz viac, najmä Rusov. Pre nich je už osvojenie si fínštiny veľmi ťažké, preto po švédsky sa naučia len zriedkakedy.

Na odstránení týchto ťažkostí sa pracuje, a to hneď na viacerých úrovniach. V Helsinkách vlani vytvorili v troch ordináciách tzv. švédske jednotky. Tu každý zamestnanec je Švéd a aj administratíva sa vedie vo švédskom jazyku. Jedna taká švédska jednotka zahrňuje niekoľko všeobecných lekárov a odborné ambulancie. V ďalšom meste, Malax je rovnako jednojazyčná ambulancia pre drogovo závislých a protialkoholická liečebňa.

Vo veľkomestách často organizujú švédské jazykové kurzy. Na týchto kurzoch sa učia z kníh, ktoré boli písané vyslovene pre fínsky zdravotnícky personál. Stáva sa, že samotné zdravotnícke zariadenia zamestnávajú učiteľov jazyka, ako je to v nemocnici vo Vaasa.

Veľmi dobrým príkladom na odstránenie jazykových bariér v zdravotníctve je spolupráca medzi nemocnicou Vaasa a nemocnicou v Seinäjoki. V dvojjazyčnej nemocnici Vaasa nie je onkologické oddelenie a očná ambulancia, preto pacienti musia cestovať do susednej Seinajoki. Seinajoki je ale čisto fínske mesto, takže zdravotnícke zariadenia fungujú vo fínskom jazyku. Toto ale pre švédsky hovoriacich pacientov bol problém. V rámci spolupráce medzi nemocnicami sa ošetrovatelia nemocnice Seinäjoki zúčastňujú jazykového kurzu švédštiny, potom týždennú prax absolvujú v nemocnici vo Vaasa, aby tam priamo v praxi zdokonalili znalosti švédskeho jazyka. V Seinäjoki sa okrem toho chystajú svoju webovú stránku zdvojjazyčniť, v nemocnici všetky tabule a brožúrky vymeniajú za dvojjazyčné.

Pre väčšinu zdravotníckych zariadení je charakteristické, že pracovníci majú na svojich pracovných odevoch tzv. jazykovú vlajku, aby pacienti videli, akou rečou môžu s nimi hovoriť. Švédska vlajočka hovorí, že lekár, prípadne nižší zdravotnícky personál ovláda švédsky jazyk.

S jazykovými problémami v zdravotníctve sa zaoberajú aj politické organizácie. Švédske zhromaždenie vo Fínsku organizuje pravidelne pre pracovníkov zdravotníctva semináre, kde je reč o dôležitosti materinského jazyka počas zdravotníckej starostlivosti. Organizácia okrem toho vydáva viacero publikácii, v ktorých poukazuje na pomery Švédov, respektíve švédskeho jazyka v zdravotníctve. Publikácia vydaná v roku 2006 pod názvom Právo na švédsky jazyk počas zdravotníckej starostlivosti vyzýva zdravotnícke inštitúcie dvojjazyčných regiónov na prípravu jazykovej stratégie, podrobne opisujúc, čo všetko znamená starostlivosť o pacienta v materinskom, švédskom jazyku, počnúc od telefonického objednania pacienta na vyšetrenie až po prebúdzanie pacienta z narkózy.

Organizácia mala nasledujúce návrhy pre vedúcich zdravotníckych zariadení: vypracovať jazykovú stratégiu pre inštitúciu; jasne vysvetliť zamestnancom, že smerodajný je materinský jazyk pacienta; oboznámiť podriadených s dôležitosťou materínskeho jazyka v ozdravovacom procese; osobný príklad; vyžadovať od zamestnancov znalosť švédskeho jazyka; vytvoriť švédske zdravotnícke skupiny a švédske opatrovateľské oddelenia; organizovať švédske jazykové kurzy pre fínskych pracovníkov; poskytovať jazykové príplatky za znalosť jazyka; pravidelne kontrolovať jazykovú úroveň zdravotníckeho personálu; zamestnanci majú mať štítok s menom a „jazykovú vlajočku“, aby pacienti vedeli, s kým môžu komunikovať vo švédskom jazyku; objednávať švédske noviny; zabezpečiť, aby pacienti mohli sledovať švédsky rozhlas a televíziu; pri rozhodnutiach dbať aj na ich jazykové vyznenie.

Niet miesta, kde by jazyk zastával dôležitejšiu úlohu, ako sú zdravotnícke zariadenia. Podstatné je, aby pacient vedel presne opísať svoj zdravotný stav, symptómy ochorenia atď. A taktiež vysvetlenia, návody lekára musia byť jasné, zrozumiteľné. Aj to najmenšie nedorozumenie môže mať nedozierné následky. Naviac istota, ktorú pre chorého, bolesťami gniaveného človeka poskytuje materinský jazyk, sa nedá ničím nahradiť.

László Vincze (1972) je doktorandem na univerzitě v Pětikostelí (Pécs) v Maďarsku. Věnuje se aplikované lingvistice, otázkám jazykové politiky a dvojjyzyčnosti.

Obsah Listů 6/2008
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.