Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2010 > Číslo 1 > Marián Hatala: Slovensko, zimná rozprávka

Marián Hatala

Slovensko, zimná rozprávka

Sedím v pracovni a krajina za oblokom je pokrytá snehom, uprataná, čistá, akoby vypratá. Až sa chce myslieť na rozprávky. No sotva na ne začnem myslieť, spomeniem si na kráľa Kristy Bendovej: „Dcéra moja, ty si najmúdrejšia princezná, akú kedy videl svet. Ty si vlastne taká múdra, že to svet nevidel!“ A zíde mi na um vláda tejto krajiny. A odrazu myslím na verše Elfriede Haslehnerovej, že o vtáčom štebotaní a kvitnúcich stromoch bude znovu písať až vtedy, keď pominú dôvody písať o nespravodlivostiach, o násilí sveta. A krajina je odrazu bez snehu, ufúľaná, sivá. Akoby už-už mal prísť hygienik, ktorý ju nechá oplotiť a na plot vyvesí oznam: Nepoužívať! Aby nedochádzalo k spolčovaniu proti vláde, aby sa predstavitelia slovenskej tlače nemohli stretávať ako mafiánski bosovia a nemohli koordinovať postup voči vláde a predstaviteľom Smeru. Aby sa zamedzilo podpore všetkého, čo súvisí s porušovaním zákonov, neporiadkom, s chaosom, lebo demokratický systém nikdy nebol taký ohrozený ako teraz, keď sa ľudia stávajú rukojemníkmi iných ľudí a ich politických a ekonomických požiadaviek... Takýto je slovník vládnych socialistov, presnejšie: podnikateľov naviazaných na obchodné skupiny, čo ovládajú Fond národného majetku, rozhodujú o tom, koľko dôležitých kresiel v monopoloch obsadia štátni úradníci a ktorí to budú, obsluhujú páky vo výnosnejších rezortoch, než je povedzme ministerstvo kultúry. Lebo ako vraví viedenský satirik Peter Matejka, kultúra stojí peniaze a mala by sa podporovať iba vtedy, keď sa to oplatí. Hoci práve pri kultúre by sme mali začať. Veď úroveň našej politiky je taká, aká je všeobecná kultúra – deformovaná dlhodobo nízkymi kritériami, trpiaca hodnotovou a mravnou relativizáciou.

Nepoužívať! by bol dobrý oznam pre tých, čo pri novom a novom škandále tvrdia, že zlyhal konkrétny človek, že nejde o systémovú chybu. Preto sa nevvzdajú funkcií. Nanajvýš obetujú zopár pešiakov v regiónoch. Občas ani to. Po tom, čo občan SR priletel do Dublinu aj s 95 gramami trhaviny RDX, ktorú jemu a ešte ďalším nič netušiacim pasažierom cvične nastrčili do batožiny počas policajnej akcie v Poprade, zostal v Policajnom zbore aj odvolaný šéf hraničnej polície. Pretože „nezlyhal ako policajt, ale ako funkcionár“. Otázky znejú: Bola naplnená skutková podstata niektorého z trestných činov, zakazujúcich vývoz výbušnín do zahraničia bez povolenia? Bol spáchaný trestný čin všeobecného ohrozenia? Odpoveď znie: Ministrom kreslá dávno prirástli k zadkom. Tak ako im k srdciam neprirástla dobrá povesť nimi spravovanej krajiny, elementárna slušnosť, pravidlá demokratického zmýšľania a konania. Minister vnútra by videl dôvod na svoje odstúpenie napr. po leteckej tragédii s mnohými obeťami. Ale prečo? Aj keby pilotoval lietadlo on a namol, išlo by predsa o zlyhanie konkrétnej osoby, nie o zlyhanie systému! On reprezentuje systém, a keby nešťastie prežil, prečo by nepotiahol ešte pár rôčkov na ministerstve, najmä keď štát stále ktosi ohrozuje?! Naposledy kamiónisti štrajkujúci proti primitívne vydridušskému mýtu. Slovensko ešte nezažilo taký masový odpor a takú manifestáciu solidarizujúceho sa obyvateľstva. Vo vzduchu bolo cítiť, ako represívne zložky štátu svrbia dlane; v Bratislave istý čas pri kamiónoch obsmŕdali kukláči, policajti odoberali vodičské preukazy, ich vrchnosť hrozila postihmi. Nevdojak som si spomenul na článok Ludvíka Vaculíka „Komunismus je bití“ z februára 1989: „Jsou nelidští nezávisle a samostatně, ze své povahy a výchovy i zřízení... Oni nejsou suroví, jen když zrovna bijí, jsou takoví pořád: když schůzují, vyměňují si zkušenosti, přednášejí, vychovávají či vysílají.“ Slovensko sa o niekoľko rokov vrátilo dozadu, ale zopár dní bolo v krajine opäť krajšie, čistejšie. A zase padal sneh.

Marián Hatala

Obsah Listů 1/2010
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.