Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2010 > Číslo 3 > Ferdinand Vrábel: Nie taká zlá vzorka populácie

Ferdinand Vrábel

Nie taká zlá vzorka populácie

Publikácia Jana Michla je knižná podoba jeho dizertačnej práce Legionáři a fenomén legionářství v čs. moderní státnosti, ktorú obhájil na Ústave českých dejín Filozofickej fakulty UK v Prahe. Kniha predstavuje uvedený predmet takmer 100 rokov po vzniku légií podľa charakteristiky na obálke „od bojů na Slovensku a Těšínsku roku 1919 až po smrt posledního legionáře o osmdesát let později...“ Vydavateľstvo potom trošku chválenkársky tvrdí, že dielo prekonáva svojou témou, pojatím i časovým záberom všetko, čo bolo doposiaľ o legionároch po „návrate z légií“ (?) publikované. Ten návrat z légií dávam do úvodzoviek preto, lebo veľká väčšina československých legionárov sa, obrazne povedané, z légií ani doma na pôde vlasti nikdy „nevrátila“; okrem menšej časti bývalých legionárov, ktorých reprezentujú také postavy ako napríklad Emanuel Moravec, Ferdinand Čatloš či v inej podobe aj slávny spisovatel Jaroslav Hašek alebo boľševizmom napáchnuté neskoršie záporné postavy našich dejín ako Zdeněk Fierlinger alebo Jan Vodička, zostali legionári demokratickému a vlasteneckému charakteru légií po celý život verní, hrdo sa k nemu hlásili a dokázali to nielen v čase nemeckej okupácie v rokoch 1939–1945, ale aj neskôr po februári 1948 v komunistických väzeniach. k odkazu demokratického Československa a légií sa vrátili aj v krátkej epizóde nezabudnuteľného československého roku 1968 a hlásili sa k nemu aj v následných nových represiách normalizačního režimu.

Málokedy si uvedomujeme, že vlastne v druhom odboji padlo takmer trikrát toľko legionárov ako v prvom, a pritom mnohí z nich dosiahli v tridsiatych rokoch už aj najvyššie hodnosti a neboli by museli vystaviť takému obrovskému riziku ani seba a ani svoje rodiny, keby... keby myšlienka a idea légií bola naozaj taká slabá a nič nehovoriaca, ako sa to neskôr snažili podsúvať niektorí kritici, najmä počas oboch totalít – hnedej aj červenej. (Za všetkých z českej strany generáli a ďalší legionári v nižších hodnostiach z Obrany národa, generáli Bílý a Vojta, ale aj protektorátný premiér Alois Eliáš alebo Slováci Rudolf Viest, Ivan Markovič či Augustín Malár.)

Jan Michl preštudoval v príprave na svoju dizertáciu nepochybne obrovské množstvo archívních dokumentov, dobovej tlače a odbornej literatúry, o čom svedčí aj počet odkazov v poznámkovom aparáte: 1065 (slovom jedentisícšesťdesiatpäť), ktorých text zaberá celkom 43 strán. Znalost příslušných prameňov teda autorovi nechýba, napriek tomu jeho výklad a interpretácia vyznieva miestami značne sploštene a jednostranne – celkom v duchu dnešného trendu sypania si popola na vlastnú hlavu (často oprávneného, ale ešte častejšie aj ničím neopodstatneného): neboli sme my, Česi a Slováci, až takí kladní hrdinovia a neboli legionári až takí ideálni bojovníci za našu samostatnost a najmä ich neskoršia činnosť, hašteřivost a snaha dosahovať v Československu neoprávnené výhody a uprednostňovanie pred inými a aj ich osudy to akoby aj potvrzovali. Prirodzene boli aj takí, a preto sa od Michla dostáva hojnej a v mnohom aj zaslúženej (nie vždy však zaslúženej) kritiky nielen už spomenutému Fierlingerovi, ale aj Ludvíkovi Svobodovi a ďalším, vrátane Masaryka, Beneša a Štefánika. Kritika, podľa mňa nie celkom zaslúžená, sa ušla aj známej tragickej legionárskej postave, plukovníkovi Švecovi. Autor akoby miestami celkom zabudol na základný význam Československých légií: bez nich by nikdy samostatné Československo, predchodca dnešnej samostatnej a suverénnej Českej a Slovenskej republiky, nebolo vzniklo. Každý boj za slobodu má svojich kladných hrdinov, ale aj menej príťažlivé a záporné postavy. v tom sa ani trošku ani my nelíšime od okolitých národov a nemusíme mať preto pred nimi pocity menejcennosti, ktorých potreba sa niekedy dnes nadmerne zveličuje. Povedané Masarykovými slovami, ktorý svojho času pri príprave Washingtonskej deklarácie nezávislosti budúceho Československa napísal: „Nečekal jsem toho úspěchu. Je vidno, že úsilí o armádu bylo správné. Hoši nám to všechno udělali.“ a na to by Česi a Slováci dnes ani v budúcnosti, pri vedomí problémov aj nedostatkov légií, nemali nikdy zabudnúť. Rovnako by nemali zabudnúť na to, že v prvom odboji (1914?–1920) sa straty medzi legionármi, vrátane úmrtí na zranenia (napríklad generál Čeček zomrel na následky svojich početných zranení z Ruska až v roku 1930) či nemocí, odhadujú na viac ako 8500, v druhom odboji dosiahli viac ako 15 tisíc. Ďalší legionári sa stali obeťami perzekúcie po februári 1948. Nebola to asi taká zlá vzorka českej a slovenskej populácie, keď si z nej toľkí osvojili heslo „Verní zostaneme“ nielen slovne, ale aj činmi, zapojili sa do druhého odboja a priniesli preň aj tú najvyššiu obeť.

Nedostatkom publikácie je celkom nepochopiteľná absencia obsahu, menného či vecného registra, nedostatočná jazyková a vecná korektúra a v neposlednom rade aj veľmi nekvalitný papier.

Jan Michl: Legionáři a Československo. Naše vojsko, Praha, 2009, 332 s.

Ferdinand Vrábel (1948) sa zaoberá dejinami I. ČSR, problematikou antisemitizmu a národnostných menšín.

Čtěte také:

Marta Frišová: Proti smrti

Martin Bútora: Ako hovoriť o tom, o čom neslobodno mlčať

Obsah Listů 3/2010
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.