Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2011 > Číslo 2 > Dopisy: Spomienka na Arnošta Lustiga

Spomienka na Arnošta Lustiga

Mal som, žiaľ, len jednu príležitosť stretnúť sa s Arnoštom Lustigom aj osobne. Bolo to v októbri 2008 v Brožíkovej sieni Staromestskej radnice v Prahe pri udeľovaní Ceny Franza Kafku. V laudatiu prehovoril nemecký literárny vedec, znamenitý znalec československých a českých reálií Hans Dieter Zimmermann, ktorý okrem iného napísal – zase musím použiť slovo žiaľ – aj medzi Čechmi a Slovákmi málo známu esej nazvanú Masaryk´s Größe. Zimmermann povedal na úvod toto, pričom prvé slová po česky a zvyšok už po nemecky (uvádzam len parafrázovane, presný text jeho vystúpenia nemám): Ospravedlňujem sa, neovládam český jazyk tak, aby som túto svoju reč mohol povedať celú po česky, ale mal som aj dilemu, či si môžem tu dovoliť rozprávať po nemecky... Veď nemčina bola ten jazyk, v ktorom na Lustiga a aj na desaťtisíce ďalších Čechov a českých Židov štekali svoje povely esesáci... Vždy mi je nevoľno, keď vidím fotografie s Hitlerom a spol. na Hradčanoch. Také kreatúry nemajú na Hrade čo pohľadávať... Ale veď nemčina bola aj jazykom Beethovena, Schillera, Goetheho, Kafku... Slávnosť pokračovala ďalšími chválorečami (neviem, koľko z rečníkov si aspoň niečo z Lustiga aj prečítalo) a skromným rautom. V závere slávnosti sa mi konečne podarilo prepracovať sa k samotnému spisovateľovi a vo veľkej tlačenici dať mu na podpis aj jednu z jeho kníh pre moju priateľku. Arnošt Lustig bol v skvelej nálade (sám to do niektorej prítomnej televízie na otázku moderátorky, ako sa cíti, komentoval tak, že keď dostanete 10 000 dolárov, musí vás to predsa potešiť), ale už bol unavený a na odchode. Ale keď som mu povedal, že bez jeho podpisu sa priateľke nemôžem ukázať na oči, zastavil sa a napísal jej krátke osobné posolstvo, že ju pozdravuje a že nech to priateľstvo vydrží. Jeho slová „A je to dobrá holka?“ mi znejú dnes, keď som sa dozvedel o jeho odchode, obzvlášť v ušiach.

Ferdinand Vrábel

Čtěte také:

Joana Radzyner: Dobré pre knihu, zlé pre krvný tlak

Jonáš Hájek: Nádherný den, vzpomněl jsem si (Vranov)

Obsah Listů 2/2011
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.