Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2011 > Číslo 2 > Stručně: Zygmunt Bauman: Nová legitimita: bez cudzieho, neznámeho

Zygmunt Bauman

Nová legitimita: bez cudzieho, neznámeho

Celé roky sme dúfali, že raz, keď bude Európa zjednotená, budeme môcť nechať za sebou malicherné nepriateľstvá a šarvátky medzi susedmi a pokúsime sa získať vedomosti a zručnosti, ktoré nám pomôžu v každodennom živote žiť s odlišnosťou. Namiesto toho sa v Európe stretávame s návratom kmeňových nálad a kmeňového nepriateľstva, k nenávisti voči cudzincom a obnovenou neznášanlivosťou. Na začiatku nového tisícročia sa Európy zmocnila neistota. Spoľahlivý maják, ktorý nám ukazoval cestu, začal zlyhávať, zatriasol sa a prehnitý sa zosypal pod vlastnou ťarchou. Vlády, od ktorých sa očakávalo, že premenia neistotu na istotu, že vnesú poriadok do neporiadku, reagovali zarytým a nudným heslom Margaret Thatcherovej: niet inej alternatívy. Koreň týchto neistôt je v takzvaných banlieues, na predmestiach veľkých miest, kde sa sústredujú prisťahovalci a prišelci – podľa definície Georga Simmela sú prišelcami tí, čo dnes prišli, no zajtra neodídu, ale ostávajú tu.

V denníku mladej Viktórie z 20. decembra 1836, tesne pred tým, ako sa stala anglickou kráľovnou, sa píše: „Všade, kde si chudáci Cigáni rozbijú tábor a dôjde k zločinom či prepadnutiam, zakaždým z toho obviňujú ich. Je to šokujúce, lebo keď ich všetci pokladajú za vagabundov, ako sa z nich môžu stať slušní ľudia?“ To bolo na začiatku 19. storočia, teraz máme začiatok 21. storočia. Ale keby si Viktória dnes písala denník, asi by sa vyjadrila rovnako.

William Blake povedal, že v zrnku piesku sa skrýva celý vesmír. Teraz k hlavnej otázke: čím je vesmír za týmto konkrétnym zrnkom piesku? Účinok európskej politiky voči Rómom sa dá merať množstvom očí, ktoré odvrátia pohľad, hoci aj dočasne, od toho, čo je skutočne dôležité pre život ľudí a ich životné perspektívy. Dá sa merať tým, koľko ľudí prestane hodnotiť, ako si vláda plní povinnosti, na ktorých sa zakladá jej legitimita. Nazdávam sa, že vesmírom za týmto zrnkom piesku je kríza legitimity súčasnej vlády. Tá tradične vychádzala z toho, že má právo vyžadovať od občanov disciplínu, poslušnosť či vernosť, a za to im prisľúbila istotu. Išlo však o istotu chápanú nie v tom zmysle, že sa na uliciach vyskytujú dotieraví žobráci alebo že sa tu potulujú akísi cudzinci, ale o existenciálnu istotu, o istotu, že človek má potrebné, užitočné, dôstojné a rešpektované miesto v spoločnosti. Tento sľub už dnes vlády nedokážu plniť. Preto potrebujú inú legitimitu. A tak sa všeobecná myšlienka existenciálnej istoty zredukovala na ten najfotogenickejší, najviditeľnejší, najhmatateľnejší aspekt. Je ním osobná bezpečnosť, osobné pohodlie, absencia neznámeho, čiže cudzinca.

Michail Bachtin vysvetlil, že oficiálny strach, ktorý vyžaruje z moci, je obdobou reakcie na prírodný úkaz, obdobou kozmického strachu. Kozmický strach ľudia pociťovali pri pohľade na obrovské hory, na nekonečné, bezhraničné oceány, čo sa pred nimi rozkladali a ktoré v nich vyvolávali hrôzu. Pozemská moc sa podľa Michaila Bachtina riadi touto schémou kozmického strachu.

Rozdiel je však v tom, že zatiaľ čo kozmický strach vzniká prirodzenou cestou, oficiálny strach, o ktorý sa opiera vláda, treba umelo vyvolávať vytváraním obrazu nepriateľa. Musí to byť nepriateľ, na ktorého možno ukázať prstom, ktorý je viditeľný a s ktorým má každý svoju skúsenosť. Ak ju nemá, sú, pravdaže, poruke televízne kamery, a tie to napravia. Musí to byť nepriateľ, ktorého možno prezentovať ako mocného, no pritom dostatočne slabého na to, aby ho bezpečnostné sily štátu dokázali poraziť a odstrániť.

V dnešných časoch majú vlády nesmiernu potrebu nájsť si novú legitimitu a veľmi šikovnú a vítanú výhovorku im poskytujú otázky neistoty, nedostatku bezpečnosti, nepredvídateľnej budúcnosti, ktoré spôsobujú vonkajšie prvky, rozdielnosti – cudzinci, prisťahovalci, všetci neznámi a nevypočítateľní. Otázka je však, ako dlho táto výhovorka vydrží a ako dlho bude táto stratégia účinná.

Nesmieme zabúdať, že ak chceme propagovať znášanlivosť a mierové spolunažívanie, ak máme záujem o dialóg medzi rozličnými typmi ľudí a chceme, aby sa podieľali na spoločnom živote bez toho, aby sa vzdali svojej identity, staviame sa proti veľmi mocnému protivníkovi – proti politickým silám, ktoré sa snažia legitimizovať svoju moc.

(Z vystúpenia v Bratislave na Stredoeurópskom fóre 2010)

Zygmunt Bauman

Čtěte také:

Dagmar Vaněčková: Črty nejen z Rakouska

Václav Klusoň: Od rovnosti k efektivní a únosné nerovnosti

Obsah Listů 2/2011
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.