Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2012 > Číslo 2 > Juraj Charvát: Slováci veria Ficovi

Juraj Charvát

Slováci veria Ficovi

Keď predseda novej politickej strany Sloboda a solidarita (SaS) Richard Sulík začal svoje ťaženie proti eurovalu, pravicová verejnosť netušila, že by to už necelé dva roky po parlamentných voľbách mohlo viesť k pádu novej (namiesto Ficovej) pravicovej vlády, ktorá mala v programe významné ekonomické a politické reformy. Ale stalo sa. Keď predsedníčka vlády Iveta Radičová spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere a Sulík naďalej zotrval vo svojom odpore proti eurovalu (pomoci Grécku), vláda padla. Okamžite sa ozvalo zo všetkých strán: Sulík otvoril dvere Ficovi! Neskôr nenechala v tom Radičová Sulíka samého, keď povedala: „Je i mojou zodpovednosťou, že padla vláda, a preto túto zodpovednosť ponesiem.“ Ešte neskôr začalo presakovať na verejnosť, že v pozadí neúspechu Radičovej vlády mohol byť aj Mikuláš Dzurinda, predseda strany SDKÚ, ktorej podpredsedníčkou bola premiérka (Dzurinda bol ministrom zahraničných vecí). „Videl som, ako vedenie SDKÚ ničí vlastnú premiérku. Povýšilo tým záujem čoraz komickejšieho predsedu SDKÚ nad životný záujem krajiny. Ale videl som aj to, že premiérka nemala dosť síl, trpezlivosti a nápadov, ako Dzurindovi dlhodobo vzdorovať.“ (Štefan Hríb)

V predvolebnej kampani ukazovali preferencie, že ľavicová strana Smer Roberta Fica skutočne smeruje k víťazstvu a že stranám, ktoré tvoria koaličnú pravicovú vládu, klesajú preferencie na prah zvoliteľnosti 5 %. Sklamaní voliči pravicových strán utvorili skupinu pozostávajúcu až z tretiny voličov, ktorí sa v anketách vyjadrovali, že nevedia, koho majú či budú voliť. Ukazovalo sa tiež, že v nastávajúcich mimoriadnych parlamentných voľbách (10. 3. 2012) bude rekordne nízka účasť – čo sa však nepotvrdilo.

Veľkým prekvapením kampane bol Ficov postoj k politickým otázkam, ktorý sa výrazne líšil od postojov, ktoré zaujímal v predchádzajúcom období, keď vládol v koalícii s Vladimírom Mečiarom a nacionalistom Jánom Slotom. V novom období nenadával Maďarom, nenadával novinárom, nezhadzoval urážlivo jednotlivé strany a najmä ich vodcov, naopak vyzýval ich k spolupráci a stal sa výrazne proeurópsky. Terajšie postoje pokladá za trvalé a k zmene sa nedá vyprovokovať. Hovorí sa, že ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva... „Ja budem do tej hory celkom jemne spievať,“ tvrdí Fico a hovorí, že ústavná väčšina jednej strany v parlamente je nebezpečná. Ako vládnu formu uprednostňuje dvojkoalíciu, no v prípade nezáujmu iných je pripravený vládnuť sám. Na otázku novinárov potvrdil, že sa chcel zmeniť, zmenil a poučil. Jedine, v čom sa nezmenil, je vraj jeho sociálne cítenie. Problémy svojej vlády nebude riešiť na úkor ľudí s nízkymi príjmami. Pred voličmi v kampani kritizoval pravicovú vládu, voči ktorej bol v opozícii, ako zlepenec rozhádaných asociálnych politikov a seba prezentoval ako jedinú istotu v rozbúrenom krízovom svete.

Viacerí publicisti si všimli tieto zmenené postoje. J. Daniška to hodností tak, že „strana Roberta Fica pred našimi očami viditeľne skonzervatívnela“, kým J. Kučerák si myslí, že „má väčšiu pokoru k okoliu a spoločnosti“, ale najmä „sa poučil z vývoja medzinárodnej situácie, uvedomuje si, že nemôže robiť takú politiku, ako keby sme neboli v Európskej únii“.

Európsku úlohu – deficit štátneho rozpočtu r. 2013 pod 3 % – chce splniť úsporami v štátnom rozpočte a zvýšením daní, všetko v objeme vyše jednej miliardy eur. Už teraz má jasno, o aké zvýšenie daní pôjde: daň z príjmu pre osoby v najvyšších príjmových skupinách, pre veľké a bohaté (medzinárodné) firmy, najmä banky, luxusná daň atď. Takéto ponúkané istoty mu slovenský volič v súčasných parlamentných voľbách odobril.

Výsledky volieb sú jednoznačné. Ficov Smer zvíťazil vo všetkých okresoch s výnimkou dvoch maďarských (v okrese Dunajská Streda zvíťazil Most-Híd, v okrese Komárno Strana maďarskej koalície). Pri volebnej účasti 59,11 % získal Smer 44,41 % hlasov, k dosiahnutiu ústavnej väčšiny mu chýba 7 mandátov. V mnohých okresoch bol podiel Smeru vyše 50 %, v 5 okresoch vyše 60 % (Bánovce nad Bebravou, Čadca 67,9 %, Svidník, Topoľčany, Vranov nad Topľou). „Nízky“ podiel okolo 30 % dosiahol Smer len v najväčších mestách (Bratislava, Košice) a v polomaďarských južných okresoch (Levice, Nové Zámky, Rožňava, Senec). Smeru to vynieslo pohodlnú väčšinu 83 ze 150 mandátov v Národnej rade.

Z pravicových strán Dzurindova SDKÚ, doterajší líder v tábore, bola oproti posledným voľbám v roku 2010 zdecimovaná, keď stratila väčšiu polovicu voličov a klesla z 15,42 % na 6,09 % hlasov. Aj Sulíkova strana SaS stratila polovicu, z 12,14 % klesla na 5,88 %. U ďalších dvoch strán bol len menší pohyb – KDH (predseda J. Figeľ, bývalý eurokomisár) jeden mandát získalo (8,82 %) a Most-Híd na čele s Bélom Bugárom jeden mandát stratil (6,89 %). Treťou najsilnejšou stranou alebo hnutím v novozvolenej Národnej rade sú Obyčajní ľudia Igora Matoviča (8,55 %); to je celkom nový útvar, aj keď Matovič sám už poslancom bol, pôvodne za SaS. Svoju osobnú popularitu si vyskúšal tak, že na kandidátnej listine dal sám seba na posledné 150. miesto, ale krúžkovaním získal vyše 150 tisíc preferenčných hlasov, najviac z celej pravice, čím ho voliči posunuli z posledného miesta na prvé.

Do novo obsadeného parlamentu sa znovu nedostal nielen V. Mečiar (0,93 % hlasov), ale tento raz ani Slovenská národná strana (SNS) J. Slotu (4,55 %). Znovu neuspela Strana maďarskej koalície (4,28 %), ktorú oficiálne podporuje maďarská Orbánova vláda. Budapeštianska verejnoprávna televízia jej robila predvolebnú kampaň, zrejme neúspešne. Maďarskú menšinu bude v Národnej rade naďalej zastupovať maďarsko-slovenská strana Most-Híd. Komunistická strana Slovenska (KSS) získala 0,72 % hlasov.

Po voľbách

Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda na májovej schôdzi vedenia strany už nebude kandidovať na predsedu (ani podpredseda Ivan Mikloš, podpredsedníčka Radičová zo strany odchádza), Dzurinda zostane radovým poslancom a bude sa venovať zahraničnej politike. Tak končí významný politik, ktorý pre Slovensko veľa urobil. Vo voľbách porazil V. Mečiara, osnoval ekonomické reformy, ktoré posunuli Slovensko výrazne vpred, priviedol Slovensko do Európskej únie. Odhadnúť, kedy má z politiky odísť, však nedokázal. Zaplietol sa do viacerých temných káuz vrátane aktuálnej Gorily (tajné odpočúvanie rozhovorov z konšpiračného bytu, v ktorom sa schádzali politici s podnikateľmi) a mnohí mu kladú za vinu súčasné zdecimovanie strany. Komentáre sa hemžia odsudzovaním Dzurindovej strany, ktorej masaker pokladajú za „spravodlivý a zaslúžený“. Novou hviezdou sa v tejto strane zatiaľ ukazuje byť ministerka spravodlivosti v Radičovej vláde Lucia Žitňanská.

R. Sulík (SaS) napriek tomu, že jeho boj proti eurovalu takmer pochoval aj jeho stranu, hovorí, že je spokojný, lebo nové strany po absolvovaní jedného volebného obdobia väčšinou zanikajú, kým jeho nová strana vstupuje do druhého obdobia. Voliči, ktorí mu ostali verní, mu znovu prejavili dôveru, keď krúžkovaním potvrdili jeho prvé miesto na kandidátke (vyše 83 tisíc krúžkov).

Matovičova strana Obyčajní ľudia sa najväčšmi vyhrocuje proti Smeru. Pri zostavovaní kandidátky bolo podmienkou, aby kandidáti vylúčili spoluprácu so Smerom. Ale najmä predstavuje novinku vo fungovaní politických strán: nepozná stranícku disciplínu, s rôznorodými názormi v poslaneckom klube vraj Matovič nemá problém. Sľubuje, že poslancom nikdy nebude prikazovať, ako majú hlasovať. Chce experimentom dokázať, že schvaľovanie zákonov (nech je iniciátorom ktokoľvek) môže fungovať aj bez straníckych príkazov, čo znamená, že jednotliví poslanci môžu podľa svojho svedomia podporiť akúkoľvek iniciatívu.

Niektorí pravicoví publicisti sa zamýšľajú nad tým, či zmena vo Ficových postojoch vydrží. Ľavicovo orientovaní publicisti zas uvažujú, „či sa Smer väčšm i priblíži k sociálnodemokratickým hodnotám“ alebo či sa Smeru podarí rehabilitovať hodnoty sociálnej demokracie na Slovensku, „lebo doteraz som od jeho predstaviteľov nepočul dostatočnú sebareflexiu za spôsob uplatňovania moci v rokoch 2006–2010“. (E. Chmelár)

Juraj Charvát (1922) je publicista. Prednášal na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Obsah Listů 2/2012
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.