Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2012 > Číslo 2 > Tomáš Horváth: Najprv ako tragédia, teraz fraška?

Tomáš Horváth

Najprv ako tragédia, teraz fraška?

V rímskej mytológii bol Janus bohom nových začiatkov a tranzície, vchodov a vstupných brán. Vyobrazovaný bol s dvomi tvárami – jednou sa pozeral do minulosti, druhou do budúcnosti. Teraz však jedna jeho tvár plače a tá druhá sa smeje. Prečo? Prijmime jeho pozvanie a prejdime bránou do slovenského theatron. Predstavenie sa práve začína.

Výsledok predčasných marcových parlamentných volieb – víťazstvo strany Smer-SD Roberta Fica – bol do veľkej miery predvídateľný a očakávaný. Otázkou len zostávalo, akú podobu, resp. zloženie na základe konkrétnych výsledkov volieb, bude mať nastávajúca vláda, pričom takmer nikto nepochyboval, že na jej čelo zasadne práve Robert Fico. Výsledok bol napokon nad očakávania jednoznačný – rekordne vysoká podpora od voličov a voličiek predurčila Smer k samostatnému vládnutiu bez nutnosti vytvárania koalície.

Sledujúc následný povolebný vývoj, naše očakávania a obavy súvisiace s novou vládnou garnitúrou sa celkom prirodzene odvíjajú od skúsenosti z rokov 2006 až 2010. Grigorij Mesežnikov v publikácii Slovenské voľby ´10: Šanca na Zmenu výstižne zhrnul pôsobenie Ficovej vlády v rokoch 2006–2010: „V oblasti výkonu moci uplatňovala vládna koalícia prístupy, ktoré odporovali duchu liberálnej demokracie... Z hľadiska inovatívnosti vládna koalícia Smer-SD–SNS–ĽS-HZDS pôsobila ako faktor napomáhajúci presadzovať anachronické, do značnej miery protismerné predstavy o vývoji spoločnosti.“ Vskutku, boli to roky poznačené stratou modernizačného, demokratizačného a proeurópskeho smerovania.

Dnešná situácia sa na prvý pohľad javí ako diametrálne odlišná. A nielen preto, že pri moci bude jedna strana. Robert Fico zavelil k napohľad výraznému obratu – vrúcne diskutuje s novinármi, avizuje zodpovedný postoj smerom k Európe a hovorí o rôznych kontrolných mechanizmoch umožňujúcich opozícii efektívnejšiu kontrolu jeho samostatne vládnucej strany. V médiách sa ako reakcia na tento vývoj celkom prirodzene množia analýzy „Ficovej novej tváre.“ Čo sa teda stalo? Zmenil sa Robert Fico?

Sám Robert Fico v jednom z rozhovorov krátko po voľbách prehlásil: „som ten istý Fico, len som sa poučil“. Presne tak. Je to ten istý Robert Fico. Ten, ktorého vláda ohavným spôsobom pošliapala práva slovenskej občianky Hedvigy Malinovej, umožnila extrémne nevýhodný predaj emisií do zahraničia alebo doviedla slovensko-maďarské vzťahy na bod mrazu. Fico sa teraz rozhodol zmeniť modus operandi vládnutia, čo sa momentálne môže javiť ako prejav vyššej politickej kultúry (alebo skôr ako rafinovaný krok vyplývajúci z poučenia sa nedávnymi kauzami typu Gorila), avšak automaticky to neznamená, že sa zmení aj opus operatum. To si zjavne zachová svoje charakteristické črty, čomu napríklad nasvedčuje aj jeden z prvých avizovaných krokov Smeru – zrušenie postu podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.

Pri bližšom pohľade porovnanie Ficovej nastávajúcej vlády s Ficovou predošlou až podozrivo zapadá do Marxom doplneného Hegelovho výroku, že „história sa opakuje dvakrát – najprv ako tragédia, potom ako fraška“.

V tejto fraške Robert Fico nehrá sám. Zdatne mu sekundujú hašteriví opoziční poslanci, neschopní dohodnúť sa prakticky na ničom. To už ale nikoho neprekvapuje. A napokon, svoju úlohu si zahrá aj občianska spoločnosť. Máme tu lídrov „anti-gorilích“ protestov – čo protest, to nová tvár a nová požiadavka. Hercov teda máme, kulisy taktiež. Už len jedno malé upozornenie: zaplatené vstupné za toto predstavenie sa nevracia.

Tomáš Horváth (1989) je študent politológie na FSEV UK v Bratislave.

Obsah Listů 2/2012
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.