Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2012 > Číslo 2 > Lucia Žitňanská: Nemám rada nedokončenú robotu

Lucia Žitňanská: Nemám rada nedokončenú robotu

Vo voľbách 2012 získala SDKÚ-DS, strana, ktorá bola symbolom boja proti mečiarizmu, dlhodobou líderkou pravice, nositeľkou modernizačných trendov a mediátorkou slovenskej cesty do EÚ a NATO, ledva šesť percent hlasov. Pokiaľ nechce dopadnúť ako HZDS, ktoré momentálne leží na úplnom okraji voličského záujmu a proti ktorému toľké roky urputne bojovala, musí dôjsť k zmene. Jasne to naznačili voliči a voličky, keď doterajší dlhoročný líder a hlavná osobnosť strany Mikuláš Dzurinda získal takmer štyrikrát menej hlasov ako Lucia Žitňanská, ktorá suverénne prevalcovala staré kádre v strane.

Úspech zaznamenala presadením zákona o dôslednom zverejňovaní zmlúv na internete a akcentovaním reforiem vedúcich k otvorenejšej justícii. Momentálne ju čaká azda najkomplikovanejší boj – uchádza sa o post predsedníčky SDKÚ-DS a chce obnoviť dôveru v stranu, ktorá stála pri veľkých úspechoch Slovenska, ale rovnako je aj najviac spájaná s korupčnou kauzou Gorila. Dokáže v tejto situácii vytvoriť alternatívu voči Robertovi Ficovi a jeho strane Smer?

Je po voľbách. Určite vás volebný výsledok sklamal, ale tak trošku nespadol z vás aj kameň? Budete mať viac času, menej zodpovednosti na pleciach...

Nie. Rok a pol bol mimoriadne intenzívny. Práca ministerky bola na aktívnych 12 hodín denne, a o to viac, v akom tempe sme išli a aké zmeny sme presadzovali. Ale ja som túto pozíciu zastávala s presvedčením, že za dôveryhodnú justíciu sa oplatí bojovať.

Áno, cítim smútok, že sa nám nepodarilo dokončiť zmeny v justícií. Podarilo sa nám prijať zákony, ktoré nastavujú štandard otvorenej justície na veľmi vysokú úroveň. Avšak tak ako zmena zákona je dôležitá aj dôsledná implementácia, ktorá trvá určitý čas. Táto implementačná fáza nám bola pádom vlády odopretá. Ide o nedokončenú robotu, čo nemám rada. Takže sa mi neodchádza ľahko. Nie som viazaná na výhody, vyplývajúce z funkcie. Napríklad, teším sa, že budem sama šoférovať. Dáva mi to pocit slobody, ktorý mam veľmi rada.

Zdá sa, že Robert Fico zmenil spôsob komunikácie. Je prívetivejší, otvorenejší k médiám, k opozícií. Veríte mu?

Fico sám povedal, že sa nezmenil, ale poučil. Tejto vete rozumiem. Cez tú vetu vnímam aj jeho zmenu komunikácie. Predpokladám, že on sám si uvedomuje súčasnú veľmi zlú ekonomickú situáciu. Taktiež si uvedomuje potenciál ľudí vyjsť opätovne na námestia. Ale prežila som už veľmi veľa na to, aby som verila, že ľudia sa zásadne menia.

Ako pristúpi k reformám, ktoré zaviedla vaša vláda? Spraví Slovensko krok späť?

Sú reformy, ktoré zostanú nedotknuté, pretože nemôžu byť zmenené. Keď sú raz všetky zmluvy, ktoré štát uzatvára, na internete, tak to si nikto nemôže dovoliť zmeniť. To je zreteľné aj z rétoriky Róberta Fica. Pochopili, že tlak verejnosti je veľmi silný a nemôžu ísť proti zákonu o zverejňovaní. To sú veci, ktoré pretrvajú, a je dobré, že pretrvajú. Ukázalo sa, že ak je niečo zverejnené na internete, žiadna garnitúra nemá silu, aby bojovala proti masám. Preto verím v dôležitosť transparentnosti. Na strane druhej sú však zmeny, ktoré sa môžu zdať nenápadné, ale môžu znamenať veľký krok späť.

Napríklad?

Napríklad výberové konania na sudcov, predsedov súdov a zloženie komisií. Tu si viem predstaviť drobnú zmenu, ktorá spôsobí, že externé prostredie vo výberových komisiách bude mať menej zástupcov a viac zástupcov budú mať justičné samosprávy. Na prvý pohľad to vyzerá veľmi demokraticky. No keď človek pozná fungovanie slovenského justičného prostredia, vie, že to bude znamenať, že úzka skupinka, ktorá ovládala justíciu v období prvej Ficovej vlády, získa priestor zase. Možno to bude tiché, konsenzuálne. Výsledkom však bude, že budeme tam, kde sme boli, a ani nebudeme vedieť ako.

Bude opozícia schopná zamedziť tomu? Dnes nevyzerá súdržne. Medzi stranami vládne napätie a krivdy z minulosti, vznikajú hádky, napríklad o podpredsedu parlamentu.

Opozícia potrebuje čas. Jednotlivé strany potrebujú čas. SDKÚ-DS si potrebuje vyriešiť vnútorné problémy. Devätnásteho mája bude kongres, z kongresu vyjde nové vedenie, ktoré bude definovať novú politickú líniu. Potom budeme môcť dôsledne vykonávať svoju opozičnú prácu. Týmto procesom si asi prejdú všetky opozičné strany. Potom nastane ten čas, keď sa spolu začneme normálne rozprávať. To je dôležité. V roku 2013 nás čakajú voľby do vyšších územných celkov a v roku 2014 komunálne voľby. Dúfam, že na jeseň budeme schopní komunikovať, aby sa Slovensko nečervenalo cez všetky úrovne volieb. Ak na Slovensku nemá byť červené more, musíme si nájsť cestu naspäť k sebe a musíme komunikovať.

Iste ste trochu dúfali, že by sa mohol podariť podobný výsledok ako v roku 2010... Úprimne, mala by po roku a pol slabej koaličnej spolupráce a samopovalení vlády taká vláda zmysel?

Voliči si nevedeli predstaviť, že by sa stredové a pravicové strany prestali hádať. Neuverili v existenciu zmysluplnej alternatívy a v možnosť nášho dialógu. To vyžaduje sebareflexiu všetkých stredopravých strán. Ak budeme takto naďalej komunikovať, nemáme nádej, že nám voliči uveria. Neuveria nám, že máme možnosť zostaviť vládu, ktorá sa neháda, ale normálne vykonáva svoju funkciu. Ja osobne a aj SDKÚ-DS sme na komunikáciu pripravení.

Stratili ste vyše 200 000 hlasov, pozíciu lídra pravice. Nemáte pocit, že idete zachraňovať potápajúcu sa loď?

Áno, stratili sme pozíciu lídra pravice. Ale pravdu povediac, dnes ťažko hovoriť o lídrovi pravice, keď najúspešnejšia strana získala 8 percent. Samozrejme, pre SDKÚ-DS je to obrovský pád. Pýta to personálnu zmenu, možno zmenu fungovania vnútorných štruktúr. Treba sa zamyslieť, či naša programová ponuka zodpovedá očakávaniam voličov. Asi sme ich prestali počúvať. Musíme teda zmeniť aj spôsob komunikácie. Napriek tomu verím v reštart. Som presvedčená, že SDKÚ-DS je nosičom určitej skúsenosti. Sú s ňou spojené hviezdne chvíle Slovenska – pád mečiarizmu, vstup do EÚ a do NATO. Ale uvedomujem si, že tento reštart bude extrémne ťažký. Ja si ale nemyslím, že riešením je stále zakladať nové, nové a nové strany. Slovensko potrebuje jednu občiansku, pravicovú stranu, ktorá dokáže ponúknuť reálny pravicový program, a aby piliere demokracie – polícia, súdnictvo a prokuratúra boli dôveryhodné.

Prečo má SDKÚ snahu sa profilovať ako pravicová strana? Dnes je európsky trend posúvať politiku viac doľava.

Všetci sme uverili nálepke Róberta Fica, ktorý cielene používa spojenie SDKÚ-DS s pojmom pravica. Na Slovensku má rétorika pravice negatívne konotácie. Ja definujem SDKÚ-DS ako stranu pravého stredu. Nikdy nebola extrémna. Ani ekonomické reformy, ktoré strana podporovala, neboli ultraliberálne. Boli to reformy pravého stredu. Boli nevyhnutné. Stojím za tým, že daňová reforma oživila podnikanie a možnosť investovať. Reforma dôchodkového systému a zavedenie druhého piliera sú kroky, ktoré môžu dlhodobo a udržateľne umožniť slušné dôchodky. Sú to zmeny strany pravého stredu.

Áno, ale dnes sa zdá, že neoliberálna pravica je už málo prijateľná...

Rozumiem tomu, že témy, ktoré dnes trápia voličov, sa už veľmi netýkajú reforiem z deväťdesiatych rokov. Skôr sú to témy súvisiace s fungujúcim a efektívnym štátom a kvalitou života. Keď si človek platí dane, mal by za ne dostať kvalitné školstvo, kvalitné zdravotníctvo, fungujúci súdny systém. A myslím si, že týmto smerom sa budeme orientovať. Nášho voliča vidím ako príslušníka strednej vrstvy, učiteľa, lekára, živnostníka. Stojím si za tým, že obraz SDKÚ ako silne pravicovej strany je iba nálepka od pána Fica. My sme niekde inde.

SDKÚ-DS má za sebou príbeh víťazstva nad mečiarizmom, vstupu do EÚ a NATO. Dnes je príbeh uzavretý. Aký môže byť nový príbeh, ktorý priláka stratených voličov?

Áno, veľké témy tu nie sú. A ani tak skoro nebudú. Myslím ale, že to, čo naši voliči potrebujú, je, aby sme dobre počúvali, čo sú ich dennodenné problémy, a ponúkli odpovede. Témou dneška je poznať potreby našich voličov a očakávania strednej vrstvy. Všetci chceme žiť v jednom normálnom, fungujúcom a slušnom štáte.

Ste ako budúca možná predsedníčka pripravená vyjadrovať sa k témam, ktoré doteraz nespadali pod váš rezort?

Áno, ja som sa politicky profilovala predovšetkým cez oblasť práva a justície. Predtým som sa venovala obchodnému právu a už z povahy veci mi ekonomické témy nie sú cudzie.

Cítite sa ako líderka?

Keby som si na to netrúfala, neohlásila by som svoju kandidatúru.

Gorila otriasla Slovenskom a predovšetkým SDKÚ-DS. Ako sa vám pozeralo na masové antigorilie protesty, protesty aj proti vašej vláde?

Na jednej strane ako šancu. Šancu, že témy boja proti korupcii môžu získať širokú podporu. Boj proti korupcii nie je priamočiary súboj. Musíte bojovať proti záujmovým skupinám, ktoré sa tlačia zo všetkých strán. Na to, aby mohol byť naozaj efektívny, musíte za sebou niekoho mať: verejnosť. Preto som to v prvom momente vnímala ako šancu. Ale aj s obavou, aby táto šanca nebola premárnená. Ukázalo sa, že v tomto momente sa premárnila: lídri protestov nemali žiadnu reálnu predstavu. Pochovali najmä nedokonalé strany predchádzajúcej vlády, ktoré mali potenciál prinášať zmeny. Keď za prvej vlády Róberta Fica sa za predsedu Najvyššieho súdu volil pán Harabin – asi sto ľudí prišlo protestovať. To nie je žiadny súboj o spravodlivosť. Keď máte plné námestia, hneď sa ľahšie menia právne predpisy a zavádzajú protikorupčné opatrenia. Preto Gorilu vnímam ako premárnenú šancu, ktorá sa tvrdo obrátila proti tým, ktorí mali asi najväčší potenciál dotiahnuť zmeny do konca. Prijímam pritom sebareflexiu, že zodpovednosť padá aj na nás a celú stredopravú vládu.

Aká bude sebareflexia SDKÚ-DS?

Devätnásteho mája bude mať SDKÚ-DS nové vedenie, ktoré verím nebude spojené s kauzami z minulosti a bude prezentovať novú politiku. Znova stojíme pri otázke, či je po politických škandáloch vhodné zakladať stále nové strany. A keďže človek verí hlavne sám sebe, môže si každý založiť jednoosobovú stranu. Takto to vo svete nefunguje. SDKÚ-DS má za sebou dvanásť rokov, spolu so svojimi hviezdnymi chvíľami a aj so svojimi ťažkými chvíľami – akou je aj táto. Ja vidím cestu v zmene, v reštarte, v poučení sa z chýb minulosti. Nie v zakladaní nových strán. Všetky strany v štandardných demokraciách majú za sebou hviezdne obdobia, ale aj pády a škandály. Nikto v Spojených štátoch nemal potrebu zrušiť Demokratickú alebo Republikánsku stranu. Vymenili prezidenta, ale strany prežili.

Existuje záruka, že sa podobné kauzy nebudú v budúcnosti opakovať?

Celý môj politický život je spojený s tým, že navrhujem a presadzujem protikorupčné opatrenia. Či už zužovanie priestoru pre korupciu zverejňovaním zmlúv, alebo zmeny v polícií, prokuratúre a v justícií. Vláda Ivety Radičovej tu urobila veľký kus práce. Projekt zverejňovania zmlúv je v rámci európskeho priestoru prelomový. V takom rozsahu nezverejňujú údaje o nakladaní financiami štátu asi v žiadnej európskej krajine. Urobila som dosť veľa pre to, aby sa podobné kauzy neopakovali. V boji proti korupcii ponúkam seba, svoje doterajšie výsledky, svoje hlboké presvedčenie, že je to pre fungujúcu, demokratickú krajinu nesmierne dôležité. Tak ako som to robila doteraz, aj v budúcnosti budem pre to robiť všetko. A ponúkam svoju vlastnú osobnú integritu.

Michaela Lukovičová (1987) vyštudovala európske štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave a absolvovala študijný pobyt na Univerzite v Bologni. Ako dobrovoľníčka spolupracovala s UNHCR, Nadáciou Milana Šimečku na príprave Týždňa nových menšín a s Projektom Fórum na Stredoeurópskom fóre 2011.

Tomáš Horváth (1989) je študent politológie na FSEV UK v Bratislave.

Obsah Listů 2/2012
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.