Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2014 > Číslo 3 > Juraj Buzalka: Europrotest nabudúce?

Juraj Buzalka

Europrotest nabudúce?

Vstarých členských krajinách EÚ sa potvrdil nárast popularity euroskeptických a nacionalistických strán. V prípade nových členov možno protest pozorovať iba ak v žalostne nízkej účasti, v ktorej opätovne víťazí Slovensko s trinásťpercentnou účasťou, za ktorým v (ne)účasti nasleduje Česko, Chorvátsko, Slovinsko, Poľsko a Maďarsko. O čom toto nové rozdelenie Európy hovorí?

V „starých“ krajinách bola kampaň jasnejšie polarizovaná. Témy, ktoré artikulovali najmä populistické strany, ako nezamestnanosť či prisťahovalectvo, pociťovalo ako problém viac voličov. Takáto protestná voľba bola podľa nemenovaného pozorovateľa na sociálnych sieťach ako vyprázdniť sa do hotelovej postele na protest proti zlým ubytovacím službám a potom sa v tej istej posteli vyspať. Timothy Garton Ash v tejto súvislosti pripomenul paradox: európski občania sa uspokojivou účasťou zapájajú do demokratického procesu, na čo eurofili vyzývajú dávno, ako irónia irónií však vyznieva, že „aktívni“ občania volia proti EÚ! Ako však v duchu účasti dešifrovať protest Novoeurópanov?

Výsledky československého hlasovania protestnú voľbu veľmi nenaznačili. Iba ak by ňou bolo víťazstvo mediálnej strany slovenského „emigranta“ v českých zemiach. V Poľsku síce niečo získala nová pravica, vyhrala však stredopravica. V Poľsku i Maďarsku zostala dominovať nacionálno-konzervatívna pravica, v Maďarsku pokračuje „úspech“ neofašistov. Zásadný protest možno vyčítať iba ak z volieb nohami. Čechoslováci protestovali pri sadení paradajok, na Malokarpatskej vínnej ceste a pri výletoch v prírode. Na Slovensku bola najnižšia účasť tradične na slávnom košickom sídlisku Luník IX. Kampani úplne chýbal politický konflikt. Absentoval otvorene federálny názor na EÚ. Pritom v prípade eurofederácie ide o jednu z reálnejších alternatív ako hrdé, nezávislé a zvrchované cikanie do národnej záhradky.

Slovenské voľby tiež ukázali váhu voličských jadier „tradičných“ strán, ktoré pri nízkej účasti pomôžu aj inak odpísaným (pravicovým) stranám. V stredoslovenských obciach a mestečkách, v ktorých na jeseň víťazil neonacizmus, víťazí opäť premiérova sociálne-konzervatívna strana. Dokonca sa v europarlamente udržal aj bývalý župan, ktorého pred pár mesiacmi zhodil z kresla neonacista. Jedinými výnimkami, hodnými názvu „protestné“, sú dvaja poslanci: neustále radikálnejší Sulík a laický kazateľ a bývalý punker Škripek. Výsledok má však aj svetlejšie stránky. Zakladateľ voľnotrhovo-národnej partaje, ktorá stála za pádom Radičovej vlády v jeseni 2011, pravdepodobne pochoval stranu pre najbližšie parlamentné voľby. Druhé pozitívum je, že poslanec Škripek za čudesné zoskupenie „obyčajných ľudí“ už nebude zákaz nahoty v médiách, ktorá má ochrániť mravnosť mládeže, avšak fakticky hraničí z obmedzením slobody prejavu, presadzovať doma. Ako povedal už pri svojom neočakávanom postupe do slovenského parlamentu v roku 2012: „voliči ma prekrúžkovali a Boh mi dal poslanie“. Na vojne v Postoloprtoch pri Žatci v roku 1990 zažil „na buzeráku osvietenie“ a obrátil sa k Bohu. Dúfajme, že ho toto osvietenie udrží dlho v Bruseli, kde nebude môcť reálne ovplyvniť takmer nič; so Sulíkom ťažko zapadnú do programovej rodiny niektorej z európskych strán.

Čas eurovolieb teda končí pozitívne. Krakovčania v referende odmietli megalomanské dobrodružstvo olympiády, na ktorú sme sa mali skladať finančným skupinám v Tatrách. Na Ukrajine sa konali presvedčivé voľby, ktoré Putinovým podporovateľom pripomenuli, že akokoľvek sa skončí rusko-ukrajinská konfrontácia, plyn tečie aj cez ukrajinskú step. Vo funkcii končí prezident, pri ktorom prezident českých zemí pôsobí ako gigant. Hoci nový slovenský prezident je dženderovo necitlivý – medzi sedmičkou ohlásených kľúčových spolupracovníkov nie je žiadna žena –, vyzerá to na vcelku príjemné leto...

Juraj Buzalka

Obsah Listů 3/2014
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.