Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2014 > Číslo 6 > Juraj Buzalka: Klausenburský pozdrav

Juraj Buzalka

Klausenburský pozdrav

Cluj–Napoca – ako znie dnes oficiálny názov historického centra Sedmohradska alias Transylvánie – dostala „predrímsku“ príponu Napoca v časoch diktátora Caucesca. Okrem hľadania „pôvodu“ ľudu – ako vidieť aj na veľkomoravskej ságe u nás – išlo pri odvolávaní sa na Dákov, ktorí osídlili región ešte pred starými Rimanmi, aj o podčiarknutie rumunskej dominancie nad dovtedy maďarsko-nemeckým mestom. Práve „rumunizácia“ starobylých Dákov bola materiálom pre komunisticko-nacionalistických tvorcov národa, podobne ako etnifikácia ranostredovekých Moravanov slúžila nacionalistickým cieľom v Čechách, od deväťdesiatych rokov však najmä na Slovensku.

V ľudovej predstavivosti je Kluž známejšia pod maďarským menom Koložvár. Staré centrum Uhorska je okrem iného rodiskom legendárneho kráľa Mateja Korvína, ktorý si tiež užil dosť etnifikácie aj po smrti. V dvadsiatom storočí dostal napríklad aj rumunský rodokmeň, keďže dovtedy bol len Maďar ako repa, v Hornom Uhorsku napríklad známy ako bojovník proti bratríckym žoldnierom a v Čechách ako nepriateľ Poděbradského a neúspešný ašpirátor na český trón, ktorý mu vyfúkli Jagelovci. Maďarskojazyční obyvatelia tvorili v Kluži väčšinu až do šesťdesiatich rokov dvadsiateho storočia. Vtedy vrcholilo v celom socialistickom tábore sťahovanie vidiečanov do miest, aby ďalej rozkrúcali turbíny novovybudovaného priemyslu. Noví obyvatelia Kluže už hovorili hlavne po rumunsky a maďarská rezistencia na asimiláciu je mýtom asi všade okrem Žiliny či Čadce. Pre Severoslovákov totiž neplatia ani výsledky sčítania ľudu, ďalej veria, že Maďari sú hrozba...

Nemeckí osadníci, ktorí od konca tatárskych čias obývali Karpaty, vnímali Klausenburg ako jedno zo svojich najväčších centier. Táto nemecká skratka sa náhodnému návštevníkovi vynára po prekvapivom víťazstve päťdesiatpäťročného potomka transylvánskych Sasov Klausa Iohannisa, dlhoročného starostu neďalekého mesta Sibiu – známeho aj pod nemeckým názvom Hermannstadt alebo maďarským Nagyszeben –, vo voľbe prezidenta dvadsaťmiliónového Rumunska. Budúci prezident, ktorý porazil stále najpopulárnejšieho politika v krajine, premiéra Victora Pontu, v Kluži študoval. Po tejto prehre sa objavili vtipné komentáre, že po Janukovyčovi a Pontovi je ešte jeden východoeurópsky Viktor s pochybnými maniermi na demokrata, ktorý by si zaslúžil prehru...

Kluž leží na polceste medzi Budapešťou a Bukurešťou. Zo širším okolím a desiatkami tisíc študentov sa počet obyvateľov tohto druhého najväčšieho mesta Rumunska ľahko prešvihne cez štyristotisíc. Mesto bolo v deväťdesiatich rokoch neslávne známe vládou nacionalistického starostu Funara. Reputáciu mesta ako sídla transylvánskeho Slotu len postupne nahrádza povesť druhého najväčšieho akademického centra Rumunska, sídlo stále prestížnejšieho Transylvánskeho filmového festivalu a jedno z hlavných centier technologického rozvoja Rumunska. Hoci kedysi štvrťmiliónovú nemeckú menšinu dnes v Rumunsku reprezentuje asi pätnásťtisíc potomkov, Koložvár zostal významným centrom pre transylvánskych Maďarov. Ich počet v celej krajine prevyšuje milión a dvestotisíc, čo znamená, že tvoria šesť percent populácie. V samotnom Sedmohradsku ich však je takmer dvadsať percent. V meste je maďarská opera, aj univerzita, kedysi založená cisárom Františkom Jozefom, sa skladá z maďarskej a rumunskej polovice.

Pri posedeniach pri vínku, kávičke či plnenom kapustnom liste si nemožno nevšimnúť každodenný bilingvalizmus obyvateľov. Preč sú už časy, keď aj Rumuni ovládali maďarčinu, nové sú však požiadavky turizmu, ktorý stojí na rôznorodosti. Táto vlastnosť robí z Kluže príjemné miesto pre turistov i pre život. Z perspektívy kaviarne preto ani trochu neprekvapí, že prezidentom Rumunska sa stáva Nemec.

Juraj Buzalka

Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.