Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2015 > Číslo 6 > Juraj Buzalka: Štúr ako Vinnetou

Juraj Buzalka

Štúr ako Vinnetou

V októbri 2015 uplynulo dvesto rokov od narodenia vodcu slovenských romantických nacionalistov, ktoré Ministerstvo kultúry SR poistilo vyhlásením Roka Ľudovíta Štúra. V júni tohto roku tiež zomrel herec, ktorý pre niekoľko generácií Čechoslovákov stelesňoval indiánskeho hrdinu Vinnetoua, Francúz Pierre-Louis, barón z Bris. Trúchlenie za týmito dvoma symbolmi na Slovensku – oveľa emočnejšie za Vinnetouom ako za Štúrom – neprekvapuje, najmä ak vezmeme do úvahy populárny model romantického vodcu.

Dej románu Karla Maya a filmu o náčelníkovi Apačov sa odohráva v polovici devätnásteho storočia na americkom juhozápade, na okraji vtedy civilizovaného sveta. Podobne ako dej dominantného naratívu o Štúrovi aj naratív o Vinnetouovi sa končí hrdinovou tragickou smrťou. Na fiktívnom Divokom západe i vo vtedajšom – z hľadiska mocenskej gravitácie sveta – okrajovom Hornom Uhorsku často platilo právo silnejšieho. Modernizácia prebiehala na úkor hrdých domorodcov, chrániacich svoj spôsob života. Moc držala v rukách „cudzia“ vrstva zbohatlíkov a úradníkov, ktorým sa do cesty dokázali postaviť iba ak vandrujúci cudzí muži – ženy sú v romantických bojoch naveky pasívne – ako Old Shatterhand či podobne sympatickí karpatskí „sociálni banditi“, ako týchto hrdinov ľudu nazval historik Eric Hobsbawm.

Ako sa na romantizmus patrí, fiktívny hrdina prérie skonal v približne rovnakom čase ako neskorší najvýznamnejší vodca Slovákov. Kým Indián zomrel v následku zákernej strely bezškrupulózneho chamtivca, reprezentujúceho vtedajšie neblahé pomery Nového sveta, Štúr postrelený vlastnou guľkou počas kochania sa malokarpatskou prírodou – scenéria divočiny ako miesta postrelenia v oboch prípadoch nie je náhodná – vydýchol v modranskom meštiackom dome, „trpiac“ v domácom väzení pod kuratelou starého a neskôr ako cudzieho označeného uhorského štátu. V čase smrti aj života bol tento bývalý peštiansky poslanec za mesto Zvolen – vďačný za zvolenie hlavne pánom Ostrolúckym a im podobným, keďže nemajetný a nevzdelaný ľud ani ženy volebným právom nedisponovali – väčšine slovenskojazyčných agrárnych samozásobiteľov takmer neznámy. Jeho dnešná popularita je teda podobná úspechu literárneho hrdinu: jeho význam musel byť postupne prerozprávaný tak, aby sa ľud o Štúrovi dozvedel a navyše ho prijal ako hrdinu.

Zástoj slovenských romantických nacionalistov i českej elity pri konštruovaní naratívu Štúra ako lídra a Slovákov ako folklórneho národa je všeobecne známy. Menej zmapované sú však nezamýšľané dôsledky pestovania tohto ideálu. Popularita Vinnetoua na Slovensku, ktorá sa líši od modernistickej trampsko-zelenej českej alternatívy či nebodaj od nemeckej, stojacej tak na kritike kolonializmu ako aj na odčinení viny z nacizmu, potrebuje hlbšie vysvetlenie práve kvôli modelu vodcovstva, ktoré Vinnetou a Štúr v populácii reprezentujú. Prejavujú sa v ňom iracionálna hrdosť a vzdor, odklon od kalkulovania, výberová solidarita, avšak najmä bezbrehá idealizácia sociálnej bázy, z ktorej hrdina odvíja svoju legitimitu. V prípade Štúra ide o idealizovaného slovenskojazyčného roľníka, bohabojného morálneho giganta, ktorý na rozdiel od nezriedkavej reality neterorizuje manželku a okolie, neopíja sa bimberom a už vôbec ako reprezentant kolektívu nepraktizuje napríklad sodomiu alebo príbuzenské párenie či pästné súboje, dokladované v lazníckych oblastiach Karpát ešte aj v dvadsiatom storočí.

Pri pretrvávajúcej popularite tohto líderstva – kultivovaného Hlinkom, Mečiarom, ale napríklad aj v podaní jedného z najvýznamnejších súčasných križiakov Róberta Fica, ktorý, prepytujem, „ušľachtilým divošstvom“ prevyšuje bohapustý malomeštiacky rasizmus pána prezidenta Zemana – však neslobodno zabúdať, že Mayovky mal v obľube aj istý rakúsky vidiečan menom Adolf Hitler. Určite to však nebolo z rasových dôvodov, ale pre veľkú záľubu v romantizme.

Juraj Buzalka

Obsah Listů 6/2015
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.