Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2017 > Číslo 3 > Tomáš Horváth: Kreativitou k pravde

Tomáš Horváth

Kreativitou k pravde

Poľský básnik a spisovateľ Czeslaw Milosz napísal, že kreativita vychádza z akéhosi „vnú­torného príkazu“ k vysloveniu pravdy. Dnes, akoby sme sa uspokojili s tým, že konečným prejavom kreativity je cynizmus či irónia.

Internetom dennodenne kolujú stovky až tisíce obrázkov, zväčša fotografií, doplnených vtipným textom, ktoré vyjadrujú jednoduchú zápletku, vtipnú pointu či zosmiešňujúcu situáciu. Napríklad krátko potom, ako nedávno generálny prokurátor Jaromír Čižnár oznámil podanie návrhu na zrušenie fašistickej strany Kotleba – Ľudová strana naše Slovensko, ktorej členovia sedia už vyše roka v parlamente, sa sociálnymi sieťami začali šíriť mnohé obrázkové vtipy, ako povedzme ten, na ktorom je šéf, či skôr vodca tejto strany spolu so svojou manželkou, ktorá mu oznamuje: „Budem ti verná, až pokiaľ ťa Čižnár nerozpustí.“

Pochopiteľne, takéto obrázkové vtipy častokrát jednu stranu dobre pobavia a druhú pobúria. V čase vedenia politického marketingu na sociálnych sieťach sa takéto grafiky môžu stať užitočnými zbraňami pre svoju jednoduchosť a zrozumiteľnosť. Problém však nastáva, ak takéto obrázkové „meme“, ako sa im zvykne vravieť, považujeme za dostatočné vyjadrenie pravdy o človeku, udalosti alebo téme, na ktoré odkazuje. V takom prípade je ľahké podľahnúť ilúzii, že na boj s fašizmom úplne postačí, keď sa fašistom vysmejete do ksichtu.

Zdieľaním či označením týchto dotvorených obrázkov „lajkom“ na sociálnej sieti dávame druhým aj sebe na známosť, že vieme dešifrovať ich posolstvo. No musíme byť obozretní pred otupenosťou. Cynický humor a rôzne populárne formy obrázkovej satiry síce dokážu, niekedy napriek svojej vulgárnosti, a občas práve vďaka nej, poukázať na hlúposť tých, z ktorých si uťahujú, a dokonale ich tým demaskovať– napríklad predstaviteľov fašistických zoskupení. Avšak kreativita pri vymýšľaní výsmešných obrázkov nikdy nenahradí kreatívnu činorodosť, ktorá na problém nielen poukazuje, ale sa ho snaží aj aktívne riešiť, ako tomu je napríklad pri regionálnych diskusiách o extrémizme pod názvom Zabudnuté Slovensko. Isteže, vtipné obrázky uťahujúce si z fašistov nemajú za cieľ ich poraziť, nie sú programom ani straté­giou proti vzmáhajúcemu sa fašizmu. Ale ako trefne poznamenal americký historik Timothy Snyder, „cynizmus nám dáva pocit trendovosti a alternatívnosti, hoci pritom spolu s našimi spoluobčanmi zapadáme do bahna ľahostajnosti“. Akoby nám úplne stačilo pravdu raz spoznať, a potom už len donekonečna „lajkovať“.

S iným druhom kreativity sa stretávam u svojich žiakov. Tí mi na začiatku každej hodiny píšu a kreslia na malé kartičky, ako sa majú a čím práve žijú. Také naše vlastné „triedne meme“. Piatačka Anička raz napísala text zo svojej obľúbenej telenovely: „Keď budem písať, tvoje oči budú plakať.“ Musel som sa schuti zasmiať, lebo dokonale vystihla pocit, ktorý často krát zažívam pri opravovaní žiackych písomiek. Alebo keď si nájdem z jednej strany namaľované slniečko, viem, že z druhej strany už bude nasledovať anglický preklad „sunny“. A keď vidím nakreslenú futbalovú loptu, môžem očakávať, že pod obrázkom ma bude čakať výsledok včerajšieho zápasu Realu Madrid a informácia o góloch, ktoré strelil Ronaldo.

Ako ich učiteľ dám „lajk“, či už gestom zdvihnutého palca, alebo slovne, každému svojmu žiakovi. Viem totiž, že svojou kreativitou mi takto žiaci hovoria dôležitú pravdu o sebe – o svojich záľubách, o tom, čím žijú, alebo o svojich problémoch a radostiach. A mojou zodpovednosťou je vziať to všetko pri učení na zreteľ. Neostávame tak len na povrchu, pri texte a obrázkoch. A aj keď sa na nich zvykneme zasmiať, nie sme ľahostajní k tomu, čo sa za nimi skrýva. Keď si teraz ku koncu školského roka prezerám tie stovky, ba priam tisíce kartičiek od žiakov, uvažujem, aké jednoduché by ich bolo odfotiť a niečo k tomu dopísať. No čo s nimi napokon spravíme, nechám na žiakov a na ich kreativitu.

Tomáš Horváth

Obsah Listů 3/2017
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.