Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2017 > Číslo 6 > Marián Hatala: Mať domov na cestách a doma cesty

Marián Hatala

Mať domov na cestách a doma cesty

Spisovateľ a cestovateľ Beppo Beyerl (1955), absolvent vysokoškolského štúdia slavistiky a publicistiky, si pestuje viacero geografických, literárnych, naskrze emocionálnych domovov. Často a rád „pobytuje“ v rodnej Viedni. V starobylom meste Piran na výbežku slovinského pobrežia. Na hraniciach medzi juhozápadným Slovinskom a severovýchodným Talianskom, skrátka, v blahodarne účinkujúcej spoločnosti prímorských horských skupín a masívov, ktorým sa súborne hovorí Kras (po taliansky Carso). Navyše, po prelomovom roku 1989 opakovane navštevuje južné Čechy alebo južnú Moravu, a to „je nach Laune“ – „podľa nálady“, ako zvykne vravieť.

Náladu máva autor spravidla dobrú, lebo jeho cestovanie je voľným pokračovaním výprav a rozhovorov s ľuďmi, pri ktorých nikdy nechýba starostlivo ošetrené pivo a literatúra preverená časom i záujmom širokej čitateľskej obce. V autorovom prípade pivo a knihy, presnejšie: množstvo piva a množstvo kníh, nažíva vo vzácne vyrovnanom vzťahu, ba jedno sa stáva aperitívom pre druhé a naopak. Časť tohto conditio sine qua non možno preniesť aj na nemčinu a češtinu v názve knihy a v jej futre. Hoci „na pivo“ v Rakúsku ešte nestihlo v tomto českom variante zdomácnieť a hoci sa ani nemecký pendant „auf ein Bier“ neujal v Plzni, Brne či Olomouci, Beyerl svoje zahraničné výpravy za pivom a literatúrou ozvláštňuje aj výrazmi z českej lexiky, ktoré zavše prekladá... až neochotne. Kniha plná reálií spoločenského, kultúrneho i politického života Čiech a Moravy tak získava medzinárodný rozmer navyše. Nič na tom nezmení ani fakt, že vinou nedôslednej jazykovej redakcie sa do knihy s trinástimi kapitolami dostali zbytočné nepresnosti, krátenia slabík či preklepnutia. Láskaví českí čitatelia ich vydavateľstvu a autorovi podistým prepáčia: „Márkétska a Mikulašská (ulica), U Brany, Na Hrazi, Višší Brod, Na Bulovice, hotel Zlon, naměstí repupliky, Postřišiny, Slavnostni sněženek, Smrt na uvěr, ležak, velký šům...“

Beyerl v úvodných kapitolách sprostredkúva dejiny slávneho zlatého moku, vydávajúc sa až k Sumerom, Asýrčanom a Babylončanom, ktorí pivo poznali už vo štvrtom tisícročí pre Kristom. Cestuje v čase a sústredene, zaujato píše o najrozličnejších spôsoboch výroby piva, o jeho vlastnostiach, postupnom chuťovom zušľachťovaní a tiež tom, aký vývoj zaznamenala všeobecná kultúra pitia. Z exkurzií sa vracia do nedávnej i najsúčasnejšej súčasnosti a vypĺňa ju stretnutiami s českými a moravskými krčmami, kde štamgasti žičia beletrii i futbalu (Beyerl je Rapidler, teda fanúšik Rapidu Viedeň), stretnutiami s pamätnými námestiami a uličkami starých miest, s pivovarmi, cintorínmi, vlakovými stanicami a s obchodíkmi. Pritom počúva ľudí, pýta sa a poznamenáva si.

V jeho súčte spomienok na vlastivedné, pivné a literárne putovanie nemôžu chýbať ani zmienky o zlomových dejinných udalostiach krajiny. K takým patrí koniec druhej svetovej vojny s tými Nemcami, presnejšie, s tými po nemecky hovoriacimi obyvateľmi Brna, ktorí sa pod dozorom revolučných gárd a horlivých mladých robotníkov zo Zbrojovky museli vydať na strastiplný Pochod smrti. Ráno 30. mája 1945 z Mendláku do Pohořelic, Mikulova...

Predstavujem si, že Beppo Beyerl, neúnavný mestský a vidiecky chodec, nepriateľ hraníc v najširšom zmysle tohto slova, má svoj domov všade na cestách a doma má všetky cesty, po ktorých kedy kráčal. A pretože k domovu neodmysliteľne patria najmä ľudia, niet pochýb, že aj vo svojom viedenskom byte je na pive s Bohumilom Hrabalom a s jeho podstatnými myšlienkami. Povedzme, aj s tou, čo pozlacuje pozlátenú tabuľku pivovaru v Nymburku: „Já žádnou desku nechci, ale když, tak jen ve výšce, kam čůrají psi.“

Beppo Beyerl pije a „čůrá“ – akože inak?! – aj s Haškom a jeho Dobrým vojakom Švejkom. Prečo nie? Veď „život lidský, poslušně hlásím, pane Oberlajtnant, je tak složitý, že samotnej život člověka je proti tomu úplnej hadr“.

Beppo Beyerl: NA PIVO mit Bohumil Hrabal und Jaroslav Hašek, Löcker, Viedeň 2016, s. 186.

Marián Hatala

Obsah Listů 6/2017
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.