Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2018 > Číslo 4 > Marián Hatala: Humor ako karotka zdravého zraku

Marián Hatala

Humor ako karotka zdravého zraku

Vo vydavateľstve Petrus sa stretli spisovateľ Tomáš Janovic (1937), akademický maliar Miroslav Cipár (1935) a Jajkele, aby rozvinuli bezmála trojjediné a jedinečné, čiže trojjedinečné kaviarenské povaľačstvo, ku ktorému vykročili pred štyrmi rokmi, a to knihou Karmelitánskeho nakladateľstva Jajkele sa rozpráva s Bohom. Nepriami účastníci ich literárnych rozhovorov, „prerušovaných“ pitím kávy i mlčaním v porozumení, akiste nebudú pátrať, kto a do akej miery stelesňuje alter ego toho či onoho aktéra. Lebo to nijako nevplýva na pôžitok z načúvania. Skôr treba docieliť, aby ste v rovnakom čase sedeli v tej istej kaviarni, najlepšie pri susednom stole. Aby ste odložili rozčítané noviny a – s -prepáčením – mienkotvorne natrčili uši. Alebo sa rovno celí natrčili vetám tých chochmesných pijanov kávy, ktorí nad vznikajúcou knihou rozhovárajú tak podozrivo -potichu, akoby spriadali dáke tachtlmachtl.

Podistým o nich možno jadrne i trochu hrubozrnne povedať, že sú „neprešťatelní“. Popisujú svoju základnú ľudskú a občiansku situáciu, a pritom ctia životodarnú maximu Normana Blooma z knihy Pan Kaplan má stále třídu rád: „Proč nekoukáte na každou horší stranu taky z její lepší strany, kterou má na druhý straně?“

Aj keď sú zoči-voči domácim a globálnym pomerom zdanlivo bezbranní, bez-mocní, a v týchto pomeroch raz umiernene, inokedy márnotratne osamelí. Ale podobne sa predsa musí cítiť aj Etgar Keret. Nenadarmo napísal, že „v tomto štáte je zrozumiteľná iba sila, a je jedno, či ide o politiku, ekonomiku alebo o miesto na parkovanie. Silnejší vyhráva“.

Dusno hnedé alebo červené je temer vždy. Dusnom býva aj ľudská hlúposť, najmä keď sa zideologizuje a rozhodne sa pre jednu alebo druhú farbu či jej odtieň. Jajkele, Janovic a Cipár teda otvárajú obloky, ako si to želal hoci Stanisław Jerzy Lec: „Aby to pocítili aj tí na dvore.“ Isteže, na dvore môže byť ešte dusnejšie než vnútri. Napokon, k takýmto obavám nabáda už naše tristné a čoraz hlbšie presvedčenie, že budúcnosť je obdobie, keď nám bolo dobre. Na druhej strane, „ešte nikdy nebolo tak zle, aby sme nemohli kolaborovať“. Povedané našsky a s ohľadom na našu historickú nepamäť: „Boli sme zadobre s Hitlerom aj so Stalinom, máme veľký koaličný potenciál.“

Ešteže je s nami humor ako sloboda s dvojnásobnou podmienkou. Povedzme, že nejde iba o to smieť si otvoriť ústa, ale si ich aj sám smieť zase zavrieť, bez cudzej pomoci.

Ešteže je s nami smiech. Napriek minulým drámam, tragédiám alebo len córesom sa nám stále chce smiať. Presnejšie: jedným okom sa nám chce smiať, druhým plakať. Trochu to korešponduje s konštatovaním Janovica (dosť bolo mystifikovania – on je autorom aforizmov, nie Jajkele, nie Cipár), že „humor je mikroskop i ďalekohľad v Źjednom“. Humor ako karotka zdravého zraku.

Ešteže je s nami moderné aforistické umenie, ktoré v tejto knihe často nadobúda povahu poetického dobrodružstva jazykového vedomia a rozkošných významových posunov. Aspoň tri príklady za všetky: „Sára: Jajkele, prečo sa so mnou nerozprávaš? Sára, ty sa nechceš rozprávať, ty chceš hovoriť; U nás je chorobná poctivosť cudzokrajná choroba; Zišli sa používatelia internetu. Na úvod zaspievali internetionálu.“

Kniha Jajkele pri káve s Tomášom JaŹnoŹvicom a Mirom Cipárom je -knihou Źvzácnej Źobsahovo-formálnej či slovesno-ŹvýŹŹŹtvarŹŹnej Źjednoty. Kypí prirodzeným fiš-trónom a akoby mimovoľne vpisovanými a vkresľovanými krásnami múdra a múdrami krásna.

Nádejam sa, že mi ju nikto neukradne. Lebo ak T. Janovic píše v aforizme nazvanom TGM „Nebáť sa a nekradnúť. A my? Báť sa a kradnúť“, ja dodávam, že sme dospeli do bodu báť sa nekradnúť. Veď už ktorejsi literárnej postave Michaila Zoščenka v poviedke Zlodeji šlohli na peróne kufrík, „úplne a dočista. Aj s vnútornosťami. Ani tú rukoväť od kufru mu nenechali“. Tobôž knižku a dnes! Stupňuje sa to v našej ficovskej krajinke. Sú schopní, schopnejší, schopní všetkého. Janovic svoj pozitív, komparatív a superlatív pojal takto: „1. malý zodej, 2. veľký zlodej, 3. náš človek.“

Tomáš Janovic: JAJKELE pri káve s Tomášom Janovicom a Mirom Cipárom, Petrus, Bratislava 2018, 124 s.

Marián Hatala (1958) je básník, překladatel, novinář, kritik a stálý spolupracovník Listů.

Obsah Listů 4/2018
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.