Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2018 > Číslo 5 > Tomáš Horváth: Svet na viac použití

Tomáš Horváth

Svet na viac použití

„Pán učiteľ, tento víkend sa bude konať najŹlepšia akcia,“ siedmak Samo, celý vytešený a so žiarivými iskričkami v očiach, pribehol za mnou na záver jedného z prvých dní v tomto školskom roku. So zvedavosťou som sa ho spýtal, o čo ide. Popísal mi podujatie, na ktorom sa budú prezentovať najnovšie počítačové hry, premietať najpopulánejšie filmy s komiksovými hrdinami v hlavnej úlohe či zaznejú prednášky na rôzne témy v oblasti fantasy príbehov. Niektoré z vecí, o ktorých hovoril, mi zneli akosi cudzo, no z jeho popisu som pochopil, že tam bude všetko to, čím žije väčšina začínajúcich tínedžerov.

O niekoľko dní som už vstupoval do preplnenej sály jedného z bratislavských domov kultúry. V obyčajnej košeli a rifliach som sa cítil trochu nesvoj. Paradoxne, na mieste, ktoré je oslavou rozmanitosti a fantázie, som mal chvíľami pocit, že všetky tie kostýmy superhrdinov a kadejakých temných či inak bizarných príšer na mňa hľadia ako na niekoho, kto sem prišiel omylom.

Nielenže som prišiel vedome, ale celkom som sa tešil, že konečne lepšie porozumiem svetu mojich terajších žiakov. Keď som predtým učil žiakov z osady na východe Slovenska, ich svet bol pomerne jednoznačný, na rozdiel od komplikovaných štrukturálnych problémov, ktoré ho obklopovali. No teraz sa už druhý rok snažím preniknúť do žiackeho sveta, ktorý je navonok chránený bezpečnou bratislavskou bublinou, ale zároveň je vnútorne podstatne viac atomizovaný a členitejší.

Hrali sme so žiakmi rôzne počítačové a konzolové hry. Pri niektorých som si pamätal ich prvé diely, dnes mi moji žiaci predstavovali ich x-té pokračovania. Podobne tomu bolo aj pri filmoch. Keď mi žiaci rozprávali o najnovšom filme so superhrdinom v hlavnej úlohe, na ktorý sa už veľmi tešia, ten dej sa mi zdal akýsi povedomý. Zaskočilo ich, keď som ich predbehol s odpoveďou, čo je hlavnou zápletkou filmu.

Ten komiks som si pamätal ešte z 90. rokov a ich rozprávanie vo mne vyvolalo spomienky, keď som bol v podobnom veku ako oni teraz. Odrazu som nebol v očiach žiakov ani v tých svojich za úplného analfabeta. Cítil som sa ešte dosť mladý na to, aby som viaceré hry a postavy poznal, ale už pristarý na to, aby som sa v týchto svetoch orientoval. Nie je náhoda, že päť z desiatich najlepšie zarábajúcich filmov v histórii sú v podstate prerábky prevažne komiksových klasík z 80. a 90. rokov zaodeté do modernejšieho vizuálu. Podobné je to aj s videohrami, kde tie najúspešnejšie sú variáciami originálov starých 20 až 30 rokov.

Bolo by príliš ignorantské prehlásiť tento svet na viac použití len za produkt zábavného priemyslu či akýsi módny trend. Moji dnešní žiaci zdedili kompletnú infraštruktúru, v tomto prípade trávenia voľného času, v rámci ktorej sa odohráva podstatná časť ich životov. Využívať a recyklovať svet, ktorého nie sme autormi, je pre dnešok príznačné. Nie je to však nič nezvyčajné. Odohráva sa to v rôznych oblastiach a úrovniach života, žiaľ nie vždy sú výsledkom inovácie a zlepšovanie.

Stačí sa pozrieť za brány domu kultúry a uvidíme napríklad kompletnú železničnú a cestnú sieť zdedenú po našich predkoch, ktorú len využívame, avšak nezveľaďujeme. Dodnes nebol na Slovensku postavený ani kilometer nových tratí a diaľnica spájajúca hlavné mesto s východom krajiny stále nestojí, no zato je už hotový napríklad jeden výjazd končiaci v poli pri Žiline. Alebo naše členstvo v západných demokratických štruktúrach, ktorého benefity považujeme priam za naše práva, avšak imperatív vzájomnej solidarity je nám akýsi cudzí.

Ako teda dobre spravovať svet, ktorý, zdá sa, bude stále na viac použití? Inšpiráciou môžu byť napríklad samotné hry a filmy – tie najlepšie zostali verné originálu a vždy pridali nejakú inováciu a zlepšenie navyše.

Tomáš Horváth

Obsah Listů 5/2018
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.