Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2018 > Číslo 6 > Denisa Očkajová: Ber(ie)me to (príliš) vážne (?)!

Denisa Očkajová

Ber(ie)me to (príliš) vážne (?)!

Politici. Chcú vládnuť, rozhodovať, mať moc, vplyv a peniaze a aj tí na komunálnej úrovni neváhajú použiť praktiky vrcholnej politiky, len aby sa dostali k „moci“. Ako prebiehajú a nakoľko sú dôležité komunálne voľby v malých obciach?

... bol raz jeden malý úľ. Bol celkom maličký. Stál v rohu veľkej zakvitnutej lúky a mnohí o ňom ani nevedeli. Veď v ňom žilo len niečo málo vyše 200 včiel a od centra diania bol úplne vzdialený.

Jedného slnečného dňa prišlo z hlavného úľa nariadenie, že si každé včelstvo musí zvoliť novú kráľovnú a včelie zastupiteľstvo. Ja viem, myslíte si, že po oznámení tejto správy to tam začalo vrieť ako v úli, ale nebolo to celkom tak. Nič tragické sa nedialo a čas plynul ďalej. Všetko šlo ako po masle, ehm, teda po mede, samozrejme. Lenže deň volieb novej kráľovnej a včelieho zastupiteľstva sa pomaly blížil.

Dlho si včely i trúdy lámali hlavy, kto z nich by bol najlepšou kráľovnou a kto bude kandidovať, až sa napokon našli dve kandidátky na kráľovnú, dve potenciálne členky budúceho včelieho zastupiteľstva a tri trúdy, ktoré sa chceli stať včelími poslancami. Všetko by šlo hladko, veď kandidátov na včelích poslancov bolo päť, teda presne toľko, koľko bolo treba zvoliť. Nebolo teda o poslanecké miesta treba bojovať ani sa v ničom predbiehať. Len podať kandidátku a čakať na deň volieb.

Nenápadný boj sa však strhol medzi včelami – kandidátkami na kráľovnú. Obe chceli vládnuť v úli a vidina relatívne stabilného zamestnania a lákavého platového ohodnotenia im tiež neboli ľahostajné. Hoci verejne obe tvrdili, že bude, ako bude, a že všetko nechávajú v rukách svojich včelích voličov, nebolo to celkom tak. Potichučky a nenápadne si začali zháňať voličov. Jedna zo včiel, nezávislá kandidátka, teda včela, ktorá nebola členkou žiadnej včelej politickej strany ani koalície, stavila na svoju dobrú povesť a doterajšie zásluhy v spoločenstve úľa. Veď v minulosti zorganizovala nejedno posedenie pre zaslúžilé včely v penzii, často pomáhala pripravovať posedenie žien pri mede pri príležitosti dňa včiel, podieľala sa na príprave vianočnej besiedky pre malé včielky a dokonca zorganizovala v úli jarnú upratovaciu brigádu. Neorganizovala teda žiadne predvolebné mítingy ani nerozdávala perá. Jednoducho, neťahala svojim voličom medové motúzy popod nos. Nechala veci plynúť a verila vo svoje doterajšie úspechy a obľúbenosť medzi ostatnými včelami. Včela straníčka sa, naopak, rozhodla obdarovať svojich voličov predmetmi s logom najsilnejšej včelej politickej strany. Veď pero či manikúra sa takej včele vždy zídu, no nie?

Tým sa však predvolebná včelia kampaň neskončila. Berúc si príklad z vrcholnej politiky v hlavnom úli, rozhodla sa včela straníčka pre trochu očierňovania. Včelou rečou povedané, že svoju protivníčku trošku vydymí. Kade chodila, tade počúvala, až sa jej nakoniec spolu s peľom a nektárom z kvetov do úľa donieslo, že jej protikandidátka by v prípade svojej výhry chcela z úľového úradu prepustiť včelu administratívnu pracovníčku. Neváhala teda ani chvíľku. Nepremýšľala, či si „zaručene“ pravdivú informáciu včely alebo trúdy nevymysleli, či je to ozaj tak a či to nepočula len preto, lebo veľmi chcela. Tak, či onak, pustila sa správu po úli šíriť. Poletujúc z kvetu na kvet, bzučali si včely, ako chuderka zamestnankyňa včelieho úradu príde o svoje dlhoročné zamestnanie a to len pár chvíľ pred včelím dôchodkom. Jednoducho, niečo nehorázne.

Úľ sa rozdelil na dva tábory. Rodina a kamaráti včely straníčky z dolného konca a priatelia a najbližšia rodina včely nezávislej kandidátky. Obe skupiny boli, samozrejme, presvedčené o tom, že ich favoritka by bola tou najlepšou kráľovnou na nadchádzajúce volebné obdobie. Keď nadišiel deň volieb, všetci obyvatelia úľa celý deň pracovali usilovne ako včeličky, čistili plásty, s láskou sa starali o larvy a nosili do úľa peľ, aby mohli po splnení svojich pracovných povinností zaletieť do volebnej miestnosti a podporiť svoju kandidátku. A veruže im na tom záležalo. Zo všetkých včiel prišlo voliť až 75 percent. Nedostavili sa len choré a staré včely a trúdy, ktoré boli pracovne vyťažené na zárobkoch mimo úľa a cesta domov by im dlho trvala. Veď nie nadarmo sa hovorí „usilovný ako včela“. Práca im bola prednejšia ako blaho spoluobčanov v úli.

Kto by hádal, ako to všetko dopadlo, tu sú volebné výsledky. Všetkých päť včelích kandidátov na poslancov dostalo od včiel a trúdov hlasy a teda sa mohli ujať svojho úradu. A čo kráľovná? Nezávislá kandidátka vyhrala nad svojou súperkou o deväť hlasov. Veľmi sa tešila. Svoj úspech oslavovala s rodinou a kamarátmi, so svojimi voličmi, no aj hlavu si lámala, kto ju očiernil a ako svoju novú funkciu zvládne. Napokon ju však so cťou a odvahou prijala.

Nie, nie... nie je to koniec. Nová včelia kráľovná začne svoju funkciu plniť už čoskoro, len čo si svoje povinnosti dokončí doterajší vládca a konečne sa poberie do včelej penzie. Bude vládnuť v malom úli. Bude držať ochrannú ruku nad len niečo vyše 200 včelami. Bude zbierať peniaze na odvoz odpadu z úľa, vyberať dane. Postará sa o triedenie odpadu i o to, aby sa za dlhých zimných večerov v uliciach medzi plástmi svietilo a aby bola pokosená tráva. Niekto to robiť musí, to áno. No v podstate to nie je nič svetoborné či výnimočné. V porovnaní s oveľa väčšími úľmi, oveľa väčším počtom včelích obyvateľov a vyšším včelím ročným rozpočtom, zdá sa až smiešne, aký cirkus včely pre voľby narobili. Stálo to za to? Veď včela žije v priemere len okolo 130 dní.

Denisa Očkajová (1993) je absolventkou odboru medzinárodné vzťahy na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Obsah Listů 6/2018
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.