Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2018 > Číslo 6 > Tomáš Horváth: Usilovní podvodníci

Tomáš Horváth

Usilovní podvodníci

Vždy, keď zadávam svojim žiakom samostatnú prácu, test alebo projekt či prezentáciu za domácu úlohu, pripomenieme si pravidlo akademickej čestnosti – cudzie myšlienky, či už patria autorovi na internete, alebo spolužiakovi sediacemu vedľa v lavici, nevydávame za svoje. V opačnom prípade im hrozí takzvané ADčko (z anglického academic dishonesty, čo doslova znamená akademická nečestnosť). Zhodou okolností, toto pravidlo, ktorému sa u nás na škole učia deti už vo veku deväť rokov, nesie iniciály súčasného predsedu parlamentu.

Odkedy sa prevalila kauza ohľadom jeho rigoróznej práce, v ktorej Andrej Danko preuŹkázateľne okopíroval minimálne päť zdrojov na desiatkach strán bez uvedenia citácie, ľudová tvorivosť mu už stihla prideliť titul Plgr pred menom a Ctrl+C, Ctr+V za menom. Stáva sa z toho folklór – prakticky po každom verejnom vystúpení predsedu parlamentu kolujú internetom ironizujúce obrázky a komentáre, dokonca sa plánuje vydanie zbierky jeho „bretov“. Pod týmto navonok tragikomickým pôsobením druhého najvyššieho ústavného činiteľa sa však ukrýva podstatne vážnejší symptóm dnešného politického vládnutia.

Keď Danko hovorí vo svojej obhajobe na schôdzi parlamentu zvolanej k jeho odvolávaniu z funkcie o tom, že si školu „oddrel“ a jeho práca je preto v poriadku, pravdepodobne tomu úprimne verí a nie je dôvod jeho tvrdenie spochybňovať. Pretože zvyčajne platí, že aj podvod sa dosahuje úsilím. Na samotné okopírovanie rigoróznej práce po technickej stránke možno toho úsilia až tak veľa netreba (teda, pokiaľ nebola písaná na písacom stroji), ale vymyslieť spôsob, ako ju obhájiť tak, aby prešla štandardmi a kritériami, na ktoré jej autor nemá priamy dosah, si vyžaduje pomerne veľkú dávku odvahy a strategického plánovania.

Štandardy a kritériá pre získanie akademického titulu však v sebe nesú dôležitý obsah. Pokiaľ sú dôsledne uplatňované, mali by byť zárukou kvality vzdelania, ktoré sa v Európe cestou akademických titulov a univerzít odovzdáva ďalej už od čias neskorého stredoveku a tvorí tak jeden z oporných bodov našej civilizácie. A tak, v snahe o dosiahnutie akademického titulu sú len dve možnosti – buď tieto štandardy prijať a potvrdiť tak ich význam a zmysel, alebo naopak, vedome ich obísť.

V podobnom čase, ako sa obhajoval slovenský predseda parlamentu, sa pred Poslaneckou snemovňou obhajoval aj český premiér Babiš, ktorý je v podozrení, že nechal uniesť svojho syna, aby nemohol vypovedať v kauze Čapí hnízdo. V nemenej patetickom prejave, aký zaznel dva dni predtým v Bratislave, sa milionár Babiš prehlasoval za „lovnú zver“, čím sa rovnako staval do role obete, ktorej je zaznávané všetko jej doterajšie úsilie.

Tak ako v Dankovom prípade, aj v Babišovej kauze nesú pravidlá, konkrétne pre získanie dotácie zo štrukturálnych fondov EÚ, dôležitý obsah. Ich podstatou je dorovnávanie rozdielov medzi regiónmi a zabezpečenie kohézie, čiže súdržnosti medzi členskými štátmi únie, čo je jeden z hlavných pilierov povojnovej európskej integrácie. Keď však niekto vlastní najväčší poľnohospodársky holding v krajine s ambíciami expandovať, pravdepodobne ho viac zaujíma súdržnosť jeho dcérskych firiem ako súdržnosť európskych regiónov. A preto buď pravidlá prijme a nebude si nárokovať na peniaze určené iným, alebo ich obíde.

V konečnom dôsledku ich dielo, či už rigorózna práca pozliepaná z prác iných autorov, alebo rekreačný areál postavený z peňazí, na ktoré podľa pravidiel nemá nárok, je výsledkom ich úsilia. Zároveň je to viera, že len samotné úsilie, bez ohľadu na mravnú poctivosť alebo spôsob vykonania, ich oprávňuje vládnuť. Avšak v momente, keď niekto spochybní toto ich nečestné úsilie, prehlásia ho za nepriateľa. Ale práve v tej chvíli sa ich dovtedy neotrasiteľná viera prvý krát zachveje. Pretože dostávajú strach, že sa možno objavil niekto usilovnejší než oni.

Tomáš Horváth

Obsah Listů 6/2018
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.