Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2019 > Číslo 5 > Tomáš Horváth: Vo svete nepamäti

Tomáš Horváth

Vo svete nepamäti

V čase okrúhleho výročia Nežnej revolúcie postupne vyberáme z kolektívnej pamäti príbehy, ktoré definovali svetlú stranu ponovembrových dejín, aby sme si nimi pripomenuli nesamozrejmosť slobodnej súčasnosti. Sú to príbehy boja s temnou, autoritárskou mocou – od zapálených sviečok a štrngania kľúčmi cez porážku Mečiara až po obvinenie Kočnera z objednávky vraždy Jána Kuciaka. Zdá sa, že dlhodobá pamäť nám ešte ako tak funguje, ale tá krátkodobá vykazuje známky zatemnenia.

Záver leta sa niesol v znamení odkrývania komunikácie, ktorú viedol podnikateľ Marián Kočner so spolupracovníkmi, z ktorých mnohí zastávali vplyvné politické funkcie. Threema, názov mobilnej aplikácie, pomocou ktorej Kočner rozdával cez telefón príkazy a panoval ako nedotknuteľný tieňový vládca, sa stala symbolom odhaľovania a porážky temnej moci tiahnucej sa v našich ponovembrových dejinách od čias Mečiara. Polícii sa podarilo rozšifrovať históriu komunikácie a odhaliť tisíce správ obsahujúcich dialógy medzi hlavným podozrivým z objednávky vraždy novinára, v ktorých neraz medzi jeho kumpánmi figurovali mená politických špičiek, predovšetkým z vládnej strany.

Už teraz je zrejmé, že dešifrovaný archív správ poslúži ako základ obžaloby a ich obsah, dúfajme, ako predpoklad spoločenskej reflexie nad tým, ako sme mohli dovoliť chobotnici korupcie zapustiť chápadlá tak hlboko. Lenže zatiaľ, čo sa Threema stala symbolom, „knihou zla“, ako ju nazval Martin M. Šimečka, to každodenné, plíživé, zreteľné zlo nám akosi mizne z pamäti. Alebo sa do nej ani nezapíše.

Výhodou takejto „knihy“ je, že má svojho autora a že si v nej môžeme spätne listovať a hľadať ponaučenia. Threema, ako dobre zašifrovaná zbierka dôkazov, je symbolom roky trvajúceho príbehu korupcie, o ktorom sme tušili a až teraz si ho môžeme spätne prečítať. Ale symbolom dneška a príbehu, ktorý sa ešte len má stať, je skôr iná mobilná aplikácia.

Medzi najobľúbenejšie mobilné aplikácie mojich žiakov patria Instagram a Snapchat, ktoré umožňujú zdieľať fotografiu či krátky komentár upravený vizuálnymi efektmi, filtrami. Rozdiel oproti bežným sociálnym sieťam spočíva v tom, že všetky príspevky odoslané ich prostredníctvom sú len dočasné a neumožňujú uchovávať históriu komunikácie – objavia sa užívateľovi len jednorázovo, v čase rozkliknutia, a následne nenávratne zmiznú. Sledujete takto denne desiatky správ a upravených fotografií svojich kamarátov, pričom im venujete len chvíľkovú pozornosť a už na druhý deň neviete, čo im predchádzalo. Ale predstavte si, že dostanete správu, v ktorej sa vám bude niekto vyhrážať. Ako dokážete, že vás šikanuje či vydiera?

Princíp takejto komunikácie tkvie najmä v tom, že vás zbavuje zodpovednosti za zverejnený obsah. Vaše autorstvo zostáva, ale je len dočasné. Preto nie je dôležité, čo ste povedali alebo napísali predtým, ale to, čo hovoríte teraz. V tomto prostredí slová strácajú váhu a pamäť je len doplnkom.

Spôsob okamžitej komunikácie bez pamäti je v niečom symptomatický pre dnešné prijímanie informácií a rozhodovanie sa. Váha prísľubu sa rozpúšťa v instantnej zmesi krátkodobých sľubov, ktoré môžete kedykoľvek prekryť novými, popierajúc tie predošlé. Aj preto sa napríklad prísľub „hrádze proti fašizmu“, ktorý dala pomaly dosluhujúca vláda po zvolení kotlebovcov do parlamentu, celkom rozplynul v obhajobe ich rasistických vyhlásení o Rómoch – veď si to myslí „takmer celý národ“. Chvíľu môžete byť antifašista obhajujúci SNP, ďalší deň s fašistami hlasovať. Dôležité je, čo komunikujete tu a teraz. A keď vás niekto upozorní na minulosť, prekryjete to intenzívnejšou prítomnosťou.

Náš vzťah k pamäti sa mení. Otupievame a pomaly upadáme do sveta nepamäti, v ktorom neexistujú ponaučenia, nie je v ňom zodpovednosť, žiadne ospravedlnenia a absentujú dôsledky. V škole preto zamykáme deťom mobily do skrinky. Aby hneď nezabudli, čo sa naučili.

Tomáš Horváth

Obsah Listů 5/2019
Archiv Listů
Autoři Listů


Knihovna Listů

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová: >
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

František Novotný:
Z Koryčan na konec světa a zpět přes tři oceány

Jan Novotný:
Jednou za život

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

A. J. Liehm

Jan Novotný

Ladislav Šenkyřík

Tomáš Tichák

Alena Zemančíková

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.