Cukrové ruže

Sdílejte povídku svému okolí:

Deti moje, ja vám niečo poviem, a čože to bude, mám ja jednu gitaru, akože tá hraje, cimbrm, brm, cimbrm, brm, tak hraje gitara, no v záhradách pajtáši, hát Pištika je doma, opierajú sa o vidly a rýľ, mokrými lakťami si utierajú z čela pot, franforce igelitu zo skleníkov vejú ako zástavy, Anton tes, ty starý pes, a ja malá veverička, utečiem ti do lesíčka a ty za mnou bež, kicsibe malinké si vykračovalo po chodníčku, mirnix dirnix, ta Jánoš, že čo sa tu to malé jebe a hlavu má nabok?, vykrútil mu krk, strč prst skrz krk a švacol ho na hnoj, blyšťal sa plech na streche chlieva, kvíkalo prasa, lietal igelit, konča záhrady, horel térový papier, na hnoji červíky, tie Jánoš vyťahuje za ocasy a ide na rybačku, ta ani Horthy Miklóš také červíky nemal, no ryby všetky odplávali, čierne škvrny keď zažmúri oči a rýchlo otvorí, fialové pod viečkami, prasa sa potklo o hnilú kapustu, skydlo sa konča ohrady chlieva, žmúrilo do záhrady, slnko zapáralo, nechytí nikdy nič, Rudy vrtí chvostom a ťahá črevá, muchy narážaju do očí, hát, čo budete jesť, vychádza babi Judyka zo dverí a ruky si utiera do fertušky, hát kuriatko som chcela, ale dedko že večer bude birka guláš robiť, barania hlava je plná múch a kuká na dvor, sliepka vybehne, možno hľadá kura, no o chvíľu už beží bez hlavy po dvore a potom jej z lavóra trčia len paprče, a babka nesie cibuľu a pór, na oknách sú zvonka aj zvnútra pavučiny, Rudyka, tu sa poď sa kukať, idem šklbať kuriatko, dedko si škriabe vajcia, hát nemá čas, a už letia hrable a babka sa smeje, na jeseň pôjde do kúpeľov a dedko zavolá kamáriu, no teraz prišiel Pištika.

Oženil sa a svadbu mal takú, že ani Horthy Miklós takú nemal, päťdesiat členná kamaria vyhrávala všetci mali za klopami biele karafiáty, celá dedina prišla, aj všetci psi a mačky, Vinco ešte ráno o deviatej tancoval sám so sebou a plakal, judyka vbehla ráno synovi pod perinu, len si ohriať nožičky, žmurkala na neho ako bolo, no na Katku už toto bolo dosť, šak sa kočkovali a ona ani nezaklope, a na poprávke potom hodila prsteň, vraj Pištika si mohol nájsť onakvejšiu nevestu, toť!, a ten sa kotúľal dolu stolom a kotúľal sa aj dvorom a potom ho všetci hľadali, ona sa zase neprespala ako Mariena, hát, dobre si urobila Katka, ani Horthy Miklós by to takto nenechal, v sýpke jej Štefan ukazuje pavučiny, siete nie sú vždy rovnaké, pavúky ich menia podľa toho, na akú potravu majú práve chuť, no pavúky ľúbia viac ako muchy svrčky, narážajú do pavučiny a pri snahe sa od nej odraziť vytvárajú vibrácie, pavúk, ich chce chytiť, vtedy sieť spevní, aby nárazom dokázala lepšie odolávať.

Mariena šklbe kuriatka, keď príde Katka, lavórmi s vodou friško oblievajú s babkou Judit dvor a krv steká dolu žľabom, no Rudy má taký tenký jazyk, že vylíže všetky špariny kanálového poklopu dočista, ani melóny vraj ešte nie sú zrelé, no ona dobre videla na tanieroch jadierka, na cestu si jedno kuriatko môže vypražiť ako keď išla s družstevníkmi na svadobnú cestu, Pišta vtedy nemohol, miškovali svine.

Ta keď budete spievať Ó, Manueli božský spasiteli, dám vám po päť korún, Juríček, no Katka deťom zakázala luteránske na Vianoce spievať, strčte si ich do prdele, babka, mama nás už vyplatila, ta dobre mala, ani Horthy Miklós by to tu nežrau, čo ja musím horkosti vypiť od babky, krumple mi dala k obedu, a sama ich nežrala, moja žena, kuťa pes, nechcela mi krumple jesť, strelil som jej zaucho, zjedla ich aj na sucho, smeje sa a hádže rudynkovi pod stôl zemiaky, ná kuťa!

Na Veľkú noc, jak je to lehké, když je člověk poražen, myslí si Štefan a kope, dnes sa budú v našom kostole nohy umývať, miništranti už si čochrú nohy, aby ich mohli otrčiť jak fajky!