Slovenský „kráľ kráľov“
Pavol Ičo: Zlé jazyky hovoria, že Slováci nemali kráľov. Prinajmenšom jeden Slovák nebol len obyčajným kráľom, ale „kráľom kráľov“. Stálo ho život, že nesúhlasil s plánom vykorisťovania „jeho“ Madagaskaru Francúzskom.
Sdílejte článek svému okolí:
Zlé jazyky hovoria, že Slováci nemali kráľov. Ešte aj Svätopluk vraj bol len kniežaťom (hoci ho za kráľa označuje i český kronikár Kosmas), a čo je horšie – istý čas dokonca vazalom Východofranskej ríše. Ani vládcovia Uhorska zrejme nemali slovenský pôvod a prvým vlastným štátom Slovákov údajne bola až Tisova klérofašistická, z pohľadu česko-slovenského právneho poriadku nelegitímna, Slovenská republika... Prinajmenšom jeden Slovák však kráľovský titul podľa všetkého mal a nebol len obyčajným kráľom, ale „kráľom kráľov“, aj keď nie na domácej pôde, ale až na ďalekom Madagaskare.
Móric Beňovský (celým menom Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský) sa narodil 20. septembra 1746 vo Vrbovom, vo vtedajšom Uhorsku, a zomrel 23. mája 1786 v osade Mauritánia na Madagaskare. Pochádzal zo šľachtického rodu, spätého s osadou Beňov, ktorá je dnes súčasťou mesta Bytča v Žilinskom kraji. Jeho otec, plukovník Samuel Beňovský, zomrel, keď mal Móric šestnásť rokov, jeho matka Rozália, rod. Révaiová, opustila tento svet o dva roky skôr zrejme následkom vyčerpania po sedemnástich pôrodoch, pričom len siedmi z jej potomkov sa dožili dospelosti (traja z nich boli Móricovi vlastní súrodenci).
Po smrti rodičov sa musel súdiť s manželmi svojich nevlastných sestier z matkinho prvého manželstva. Tí ho zažalovali za násilné odobratie majetku, poburovanie ľudu proti zemepánom, porušovania náboženskej disciplíny a odklonu od katolíckej cirkvi.
Vo veku dvadsaťjeden rokov sa oženil so Zuzanou Hönschovou, dcérou mäsiara zo Spišskej Soboty. Mal s ňou tri dcéry a dvoch synov, dospelosť však dosiahli len dve deti – dcéry Anna Rozália a Žofia Augustína.
Beňovský najprv pôsobil ako dôstojník v armáde Rakúskej monarchie, následne bojoval v radoch poľských povstalcov proti ruskej nadvláde. Neskôr ho Rusi zajali a poslali do vyhnanstva na Kamčatku, odkiaľ sa mu podarilo ujsť. Spolu s druhmi, ktorým velil pri úteku, podnikol ako prvý Európan objaviteľskú plavbu cez severnú časť Tichého oceánu, dostal sa do Japonska, na Taiwan, do Kantonu v južnej Číne, aj do USA, kde sa stretol s budúcim prezidentom Georgeom Washingtonom. Slúžil francúzskym kráľom Ľudovítovi XV. a jeho nástupcovi Ľudovítovi XVI. Zaujal tiež Máriu Teréziu, ktorá mu udelila grófsky titul. Okrem toho udržiaval priateľský vzťah s politikom a vynálezcom Benjaminom Franklinom, ktorý stál pri zrode USA.
V roku 1776 ho na Madagaskare vyhlásili za „kráľa kráľov“ (nositeľa titulu „Anpansakabé“ – v literárnych prameňoch je toto slovo uvádzané aj v tvaroch: „Ampansakabe“/„Anpanjakabe“/„Ampanscabe“ – poprípade s malým začiatočným písmenom).
Je pravdepodobné, že nesúhlasil s plánom vykorisťovania Madagaskaru Francúzskom, čo ho napokon stálo život.
→ Více o konci Beňovského životní pouti,
→ co na svých cestách Beňovský vypozoroval,
→ jak přistupoval ke správě Madagaskaru
→ a další zajímavosti o Beňovského životě.
